Spomíname na vzácnych evanjelikov: Štefan Dlháň

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Štefan Dlháň

Dnes si pripomíname 100 rokov od narodenia EVANJELICKÉHO KŇAZA Štefana Dlháňa. Narodil sa 26. 4. 1921 v Babinci a zomrel 17. 4. 1986 v Pribyline.

Narodil sa ako syn evanjelického učiteľa z Vrbového. Prejavil sa ako horlivý kňaz, ktorého práca bola aj v piešťanskom CZ požehnaná, hoci v Piešťanoch pôsobil len štyri roky. S láskou sa venoval vyučovaniu náboženstva, kritizoval skutočnosť, keď náboženská výchova bola vytláčaná zo škôl. Viedol zborový spevokol. Zaviedol evanjelizačné týždne s prednáškami teologických profesorov i susedných farárov. Organizoval zájazdy do iných cirkevných zborov. Založil zborovú kroniku a knižnicu.

Veľa organizačnej práce vykonal aj pri zvolaní konferencie ev. kňazov a Spolku ev. a. v. kňazov na Slovensku, ktorá sa konala v Piešťanoch v roku 1949. Táto konferencia je pamätná v tom, že prijala dokument tzv. Piešťanský manifest, ktorý bol reakciou farárov na návrh zákona o štátnej úhrade osobných a vecných nákladov cirkví. Spolok ev. kňazov kritizoval, že návrh bol robený bez toho, aby bola vyžiadaná mienka a spolupráca Ev. a. v. cirkvi. Kňazi argumentovali, že prispievať na vydržiavanie cirkvi je nielen povinnosťou, ale i právom jej členov.

Toto všetko bolo príčinou odňatia štátneho súhlasu pre kňazské pôsobenie farárovi Štefanovi Dlháňovi v Piešťanoch, a to dňom 4. 2. 1953. Bol preložený do CZ Roštár v Gemeri, ale v júli toho istého roku musel odísť aj odtiaľ. S rodinou sa presťahoval do Pribyliny, kde vykonával popri civilnom zamestnaní aj kantorskú službu. Zomrel 17. 4. 1986 v Pribyline.

Štátne orgány v „jeho veci“ uvádzali nasledujúce dôvody: vraj sa kriticky stavia k cirkevnej politike, cirkevným spevokolom odviedol mládež od ČSM /Československý socialistický zväz mládeže/, že konal služby Božie v nedeľu, keď mali byť ľudia na žatve a na poliach JRD /Jednotné roľnícke družstvo/.

Štefan Dlháň sa písomne odvolal a uviedol nasledujúce skutočnosti: poukázal na to, že sa nedodržiaval zákon č. 95/1948, podľa ktorého škola je povinná starať sa o náboženskú výučbu žiakov, ale na školách sa otvorene bojuje proti náboženstvu. V prípade vykonávania služieb Božích počas žatvy služby Božie vykonal, ale poukázal aj na to, že kiná, koncerty, športové podujatia sa aj napriek žatve konali ako inokedy. K výčitke, že odvádzal mládež od ČSM, poznamenal: „Cirkevný spevokol sa stretával v nedeľu, nikoho som tým neodvádzal od ČSM.“

Tak začína farár Štefan Dlháň svoju kariéru v občianskom povolaní. Pracoval ako robotník v kameňolome, potom ako robotník, pomocný skladník v Lipt. Hrádku. Za dva roky externého štúdia vyštudoval strednú stavebnú priemyslovku v Lipt. Mikuláši s maturitou. Od mája 1981 nastúpil do dôchodku.


Ako pokračoval v duchovnej práci? Robil kantorskú službu v Pribyline, od septembra 1953. Sústavne študoval históriu a teológiu, pracoval a písal, udržiaval styky s niektorými osobnosťami doma i v zahraničí. Mal veľmi bohatú knižnicu, ale najmä bohaté vedomosti, hodné profesora na fakulte. Ešte viac si treba ceniť jeho úprimnú hlbokú vieru, čistý opravdivý život v Pánu Ježišovi, na stálych modlitbách s manželkou a celou rodinou. Osobitne ďakoval Bohu za manželkinu pevnú vieru v Božie milosrdenstvo a Božiu ochranu. Boženka bola manželovi oporou a stála verne pri ňom v celom živote, plnom skúšok, bojov a krívd.
V starostlivosti o rodinu vedel i v skromných podmienkach dať deťom vždy jasný príklad, ako hľadať kráľovstvo Božie. Na to si spomína syn Ľubor: “Keď prišla podvečer do domu k nám ženička, žobrúc o mlieko, otec dal to posledné, čo sme mali doma, hoci už nezostalo na ráno pre nás deti.”

Príkladnú starostlivosť o rodinu, o výchovu a štúdium detí doplnil brat farár Dlháň ešte aj tým, že postavil pre rodinu krásny rodinný dom. Rozpomienky na stiesnené podmienky v malom domčeku u svokry ostali predsa vzácnymi rozpomienkami na skromné hmotné pomery, ale bohatý život v láske, pracovitosti, poctivosti, čestnosti a všestrannej službe Pánu.
Práve u nich v Pribyline, sa stretával krúžok prenasledovaných evanjelických ordinovaných i neordinovaných bratov, najprv v dome u starých rodičov, neskoršie tu v novom dome. Syn Ľubor o tajnom teologickom krúžku povedal: „Ja som chodieval čakať ku vlaku do Lipt. Hrádku brata biskupa Uhorskaia, vtedy len robotníka – pre mňa chlapca to bol ujo Uhorskai. Pán doktor Kostra chodieval k nám po práci z nemocnice v Ružomberku; Ing. Ján Štrbka bol vlastne žiakom oteckovým z Piešťan. Ostatní prichádzali, ako sa im dalo. Pri stretnutiach mali vždy konkrétnu úlohu, ktorú si dali na predošlom stretnutí, ako napr.: štúdium knihy Jóbovej; spracovanie súdnych procesov prenasledovaných bratov; rozličné biblické témy. V rozhovoroch, štúdiom Písma svätého, v modlitbách, robili prípravy na nový začiatok v cirkvi, očakávajúc trpezlivo pád ateistického socializmu.”

Štefan Dlháň zostal napriek všetkým prekážkam verný Pánu Bohu a našej Evanjelickej cirkvi a. v. až do smrti. v r. 1986

Spracovali: Branislav Dolinský a Viola Fronková