Pred 425. rokmi sa narodil PEDAGÓG, FILOZOF a BÁSNIK Ján Duchoň. Narodil sa 24.6.1996 v Mošovciach a zomrel v roku 1637 v Banskej Bystrici.
Prišiel na pozvanie mestskej do Banskej Bystrice na pozíciu konrektora evanjelickej mestskej školy. Od r. 1627 do smrti bol rektorom. Bol prvou významnejšou osobnosťou slovenského pôvodu vo funkcii rektora.
Základné vzdelanie získal u otca Jána Duchoňa v Kvačanoch, následne pokračoval v štúdiách na latinskej škole v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Liptovskom Jáne a Ľubici. Po ročnom prerušení, keď pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ v Markušovciach na Spiši v službách šľachtického domu Mariáši, pokračoval r. 1622 v štúdiu na univerzitách vo Wittenbergu a Rostocku, magister.
V r. 1626 učiteľ v Partizánskej Ľupči, 1626 konrektor mestskej evanjelickej školy v Banskej Bystrici, kam prišiel na pozvanie
členov banskobystrickej mestskej rady, 1627 – 1637 rektor.
Ján Duchoň bol prvou významnejšou osobnosťou slovenského pôvodu vo funkcii rektora. Škola pod jeho vedením dosahovala vynikajúcu úroveň. Vyučovali sa predmety širšieho stredoškolského základu, dôležité pre uplatnenie sa absolventa na významnejších postoch súdobej spoločenskej sféry, ale najmä pre ďalšie univerzitné štúdium.
Vo filozofickom kurze sa zameral okrem tradičných filozofických disciplín aj na poznatky reálnych vied vychádzajúcich z potrieb mestskej civilizácie. Pozdvihol úroveň banskobystrickej školy, k jeho žiakom okrem iného patril filozof M. Rakšáni a spisovateľ Štefan Pilárik. Autor filozoficko-teologických dišpút, panegyrickej básne venovanej šľachtickému rodu Mariášiovcov, básne na počesť prešovského evanjelického farára M. Madarása (zachovaná v Rezikovej Gymnaziológii). Tlačou vyšli aj jednotlivé programy verejných rečníckych cvičení a akadémií na banskobystrickom gymnáziu.