Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ján Chalupka

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Ján Chalupka

Pred 150 rokmi zomrel v Brezne KŇAZ, SPISOVATEĽ a DRAMATIK Ján Chalupka. Narodil sa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej a zomrel 15. júla 1871 v Brezne.  
Narodil sa v rodine evanjelického farára. Ovládal 8 rečí a písal po latinsky, nemecky, maďarsky, česky, resp. silne slovenčiacou češtinou. Do literatúry vstúpil už ako 39-ročný.
Jeho hlavný význam pre slovenskú literatúru je v dráme. Uvedenie jeho prvej veselohry Kocúrkovo - 1830 v Liptovskom Mikuláši, sa stalo impulzom rozvoja divadelného života na Slovensku v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Hry pôvodne písal po česky, všetky ich preložil do spisovnej slovenčiny. Všetky mali iba jedinú tému: Kocúrkovo. Z 9 hier sa 7 odohráva v tomto mestečku. Pod pojmom kocúrkovčina sa rozumelo všetko zvrátené, nezmyselné, na hlavu postavené – zápecníctvo, konzervativizmus, obmedzenosť, rodinkárstvo, nízke prízemné životné ciele, lokálpatriotizmus, ale aj nedostatok ľudskej hrdosti: filisterstvo, pätolízačstvo, opičenie sa po módnom.
Jeho diela sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť, najmä na národne ľahostajnú časť meštianstva a odnárodnené zemianstvo.
Vytvoril nový typ satirickej frašky. V prostredí slovenského malomesta dokázal vysmiať životný štýl remeselníckych majstrov, úradníkov a mešťanov. Robil si posmech z ríšskeho snemu, z novej ženskej módy a odsudzoval kartárstvo.
Kocúrkovo dodnes zostáva v repertoári ochotníckych i profesionálnych divadiel.
Angažoval sa za akcie slovenského povstania v rokoch 1848 - 49. Začiatkom 60. rokov sa zasadzoval o to, aby sa Brezno stalo sídlom Matice slovenskej. Počas kežmarského pôsobenia predniesol niekoľko slávnostných latinských príhovorov k žiakom a profesorom, ktoré vyšli sčasti v Solenniách (1818), neskôr knižne v Levoči (1826).
Mal prehľad aj v maďarskej dráme, od interlúdií školských hier až po diela súčasníkov K. Kisfaludyho a V. M. Csokonaia, a svoje znalosti svojsky využíval , často s polemizujúcim zámerom. Slovné spojenia, ktoré mali v kontexte maďarskej drámy a divadla získať divákove sympatie, stávajú sa u neho nástrojom irónie, ba výsmechu. Podobne je o aj s povahovými vlastnosťami. Čitateľa a diváka neraz provokoval k porovnávaniu rozličných životných aj umeleckých súvislostí, ale bez šovinistického zámeru.
Ako ľudovýchovný pracovník propagujúci sporiteľníctvo napísal v 40. rokoch na túto tému tri brožúry: po nemecky, v bibličtine a po maďarsky.
Zomrel 15.7.1871 v Brezne.