Nedeľa 25. júla bola v Senici slávnostnejšia, ako inokedy. Tunajší Evanjelický a. v. cirkevný zbor sa lúčil so svojím dlhoročným zborovým farárom Jurajom Šefčíkom, ktorý tu pôsobil takmer štvrťstoročie. Rodák zo Selenče prišiel so svojou rodinkou z dolnej zeme do Senice 26. októbra 1997. Veľmi rýchle si získal srdcia i dôveru Seničanov. V minulom roku oslávil svoju sedemdesiatku a rozhodol sa zo senického cirkevného zboru odísť. Preto 8. nedeľa po Svätej Trojici bola dňom rozlúčky.
Na úvod Bohoslužieb dozorca cirkevného zboru Ján Pukančík privítal prítomných hostí, v prvom rade brata biskupa Západného dištirktu Jána Hroboňa s manželkou, dekana rímsko-katolíckej farnosti Karola Martinca, zástupcu primátora mesta Filipa Lackoviča, starostu a zborového dozorcu z Hlbokého Miloša Čobrdu a všetkých ostatných, ktorí sa s bratom Šefčíkom prišli rozlúčiť. Vzácnym hosťom podali kytičky kvetov dievčatá z detskej besiedky Zuzka a Anička. Obidve sestry si na túto príležitosť obliekli svoje krásne sviatočné kroje. Pútavou kázňou slova Božieho poslúžil brat biskup Ján Hroboň. Kázal na text 2 Moj. 14, 10-16.
V pokázňovej časti vystúpil domáci zborový spevokol so svojím príhovorom a tromi veľmi peknými piesňami. Poslednou z nich bola zhudobnená známa báseň Ivana Krasku Otcova roľa. Medzi spevákmi boli - ako to bývalo zvykom - tiež manželia Šefčíkovci.
Po odznení piesní sa k bratovi farárovi prihovorili prítomní hostia. Všetko to boli slová vďaky za dobrú spoluprácu a dobré vzájomné vzťahy, pretože Juraj Šefčík je človek, ktorý si s každým dokáže dobre vychádzať, vždy vie poradiť a keď treba pomôcť, pomoc neodmietne. V tomto zmysle zneli aj všetky príhovory. Za cirkevný zbor sa rozlúčil zborový dozorca, ktorý si vysoko cenil vzájomnú dlhoročnú spoluprácu a bratovi farárovi za ňu naozaj úprimne poďakoval.
Zaznela tiež ďakovná báseň, ktorá bola spomienkou na predchádzajúce roky, pripomínala spoločné chvíle a vyjadrovala úprimnú vďaku za za všetko, čo brat farár pre náš zbor vykonal. Báseň končila prianím Božej lásky do jeho ďalších rokov.
Na záver si brat farár Juraj Šefčík zaspomínal na roky prežité v Senici. Pripomenul, čo všetko sa v zbore s Božou pomocou a pri dobrej vôli a snahe veriacich urobilo. Boli to nielen manuálne práce na kostole či na fare, ale v neposlednom rade aj prehlbovanie duchovného povedomia medzi našimi cirkevníkmi. Poďakoval tiež najbližším spolupracovníkom v zbore, ale aj všetkým cirkevníkom. V neposlednom rade vyslovil vďaku svojej rodine, predovšetkým manželke, ktorá ho vždy podporovala. Poďakoval za jej zhovievavosť, keď mnohokrát musel uprednostniť svoje povinnosti, a to i vtedy, keď ho potrebovala.
Juraj Šefčík však úplne neodchádza, pretože do doby, než príde do Senice nový zborový farár, bude cirkevný zbor administrovať. Ani potom nebude ďaleko, pretože odchádza ako námestný farár do susedného cirkevného zboru v Hlbokom, kde bol posledných 6 rokov administrátorom.. Bude teda slúžiť na významnej evanjelickej fare, na ktorej pôsobil 45 rokov kňaz, spisovateľ, redaktor, významný národovec Jozef Miloslav Hurban.
Po skončení Bohoslužieb sa prítomní hostia, členovia presbyterstva a spevokolu stretli pri prestretom bielom stole na spoločnom obede a zotrvali spolu v dlhých rozhovoroch.
