Webinár pre potencionálnych žiadateľov o finančné prostriedky na odstraňovanie fyzických bariér
Národné osvetové centrum (NOC) v roku 2021 vykonalo rozsiahly výskum a následnú analýzu stavu fyzickej a informačnej debarierizácie v cirkvách a kultúrnych inštitúciách. Do tohto výskumu bola zapojená aj naša cirkev a odpovedala na otázky, ktoré jej boli položené v dotazníku.
V pondelok 23. mája 2022 sa konal webinár s názvom Kultúra pre všetkých. Pripravilo ho Národné osvetové centrum v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. V rámci tohto webinára boli prezentované výsledky analýzy o stave debarierizácie v cirkvách a kultúrnych inštitúciách, no zazneli tu aj informácie o potrebách debarierizácie a možnostiach čerpania finančných prostriedkov z dotačných programov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Na začiatku webinára Mgr. Táňa Vasilková (cirkevný odbor MK SR) informovala o výsledkoch analýzy stavu fyzickej a informačnej debarierizácie v cirkvách a náboženských spoločnostiach na Slovensku a PhDr. Mário Dobrovodský (NOC) informoval o stave debarierizácie kultúrnych domov na Slovensku. Z oboch referátov vyplynulo, že pojem „debarierizácia“ nie je vždy chápaný v celej svojej komplexnosti. Väčšina ľudí si pod pojmom fyzická bariéra predstavuje iba bezbariérový vstup do budovy. Z tohto hľadiska by sa možno dalo povedať, že je stav debarierizácie v oblasti kultúry o niečo lepší ako v cirkvách. Tie jednak disponujú väčšinou staršími budovami, ktoré nie vždy dokážu a môžu prispôsobiť súčasným požiadavkám debarierizácie, jednak ani nie vždy majú komplexné dáta o stave všetkých cirkevných objektov z hľadiska debarierizácie.
Doc. Ing. Arch. Lea Rollová, PhD. vo svojej prezentácii „Prečo je prístupnosť dôležitá“ a doc. Ing. Arch. Zuzana Čerešňová, PhD. v prednáške „Univerzálne navrhovanie kultúrnych zariadení“ (obe z CEDA - Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania FAD STU) sa pokúsili predstaviť problematiku bezbariérovosti v celej šírke. Zdôraznili najmä, že
- je potrebné rozlišovať medzi fyzickými a informačnými bariérami. Fyzické bariéry predstavujú pre človeka s nejakým postihnutím fyzickú prekážku a znemožňujú mu tak fyzicky sa dostať tam kam potrebuje alebo chce. Informačné bariéry zasa znemožňujú najmä ľuďom so zmyslovým postihnutím dostať sa k informáciám, ktoré sú pre iných dostupné v tlačenej podobe či na internete. Dnešný webinár síce upozorňuje na prítomnosť všetkých bariér, no primárne sa venuje odstraňovaniu tých fyzických.
- v súčasnosti už nehovoríme o bezbariérovom prístupe ale o prístupnosti. Pojem „bezbariérový prístup“ evokuje nesprávny dojem, že ide len o vstup do budovy, ktorý musí byť umožnený aj osobe na invalidnom vozíku. Budova však musí byť ľuďmi s rôznymi druhmi postihnutia užívateľná ako celok. Darmo bude do budovy bezbariérový vstup, ak človek na invalidnom vozíku nemôže použiť toaletu alebo sa nedostane na poschodie. Je preto vhodnejšie používať pojem „prístupnosť“, ktorý zahŕňa prístup ku všetkému, čo môžu v objekte používať ostatní návštevníci.
- pri uvažovaní o prístupnosti budov nie je správne predstavovať si len osoby na invalidnom vozíku. Sú ľudia s rôznym zdravotným, zmyslovým či mentálnym postihnutím a každé postihnutie si vyžaduje svoju špeciálnu kompenzáciu. Inak je potrebné upraviť budovu pre telesne postihnutého, inak pre zrakovo a inak pre sluchovo postihnutého človeka. Treba preto vždy hľadieť na otázku prístupnosti komplexne.
- treba si vždy uvedomovať, že každý objekt má slúžiť všetkým. Preto je vhodné už nové budovy navrhovať univerzálne teda tak, aby bez potreby následných úprav spĺňali túto požiadavku a teda aby všetky poskytované priestory boli prístupné každému bez ohľadu na jeho zdravotný či mentálny stav.
- prístupné a univerzálne navrhované objekty- to nie je iba otázka našej vôle či ochoty ale je to aj otázka nastavenia spoločnosti a legislatívy. Čím ďalej tým viac sa aj do európskych noriem dostávajú požiadavky na univerzálne navrhovanie budov. Je preto vhodné už teraz riešiť otázku debarierizácie nových aj starších objektov, pretože o niekoľko rokov to s veľkou pravdepodobnosťou bude povinnosť.
Arch. Natália Filová (CEDA – výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania FAD STU) uviedla aj niekoľko pozitívnych príkladov univerzálneho riešenia alebo následnej debarierizácie objektov. Potvrdila tak, že aj staršie budovy či dokonca pamiatkovo chránené objekty je možné sprístupniť všetkým návštevníkom tak, aby nebola narušená architektúra či umelecká hodnota budovy.
Ministerstvo kultúry SR aj tento rok v rámci svojho dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín v podprograme Fyzická debarierizácia poskytuje možnosť získať finančné prostriedky, pomocou ktorých je možné vykonať na cirkevnom či kultúrnom objekte stavebné úpravy, vedúce k odstráneniu fyzických bariér. Aj cirkevné zbory majú možnosť zapojiť sa a požiadať o finančné prostriedky až do výšky 30 000 €. Podmienkou je, že žiadateľ je vlastníkom daného objektu a na financovaní sa podieľa spoluúčasťou vo výške 20%. Aké sú ďalšie požiadavky a aký je systém hodnotenia projektov, priblížil vo svojej prednáške Mgr. Ján Paprčka (MK SR).
Všetky prezentácie vrátane záznamu webinára sú záujemcom dostupné na adrese
https://www.nocka.sk/debarierizacia-kulturnych-zariadeni/