Pieseň ES 164
Slávne nebeské výšiny, vy radostne plesáte, a naše zemské nížiny svetlom lásky žehnáte. Koho to slávite, a čo nám vravíte? – Zvestujte to mocným hlasom, že večnosť vládne nad časom.
Čítanie Božieho slova z L 11, 5 - 13
„Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?“
Milí bratia a sestry!
Keď začneme čítať dnešný text Písma svätého máme dojem, že ústrednou postavou príbehu je muž, ktorý leží s rodinou v posteli a témou je dávanie. Omyl!
Kto je hlavná postava?
Ak si dnešné slová prečítame ako celok zistíme, že hlavnou postavou rozprávania Pána Ježiša Krista nie je človek, ktorý je priateľom požiadaný o nejakú láskavosť ale práve ten, ktorý stojí pri dverách, klope na ne a žiada. Dnešné slová tak nie sú o dávaní ale o pýtaní.
Pýtanie
My dnes neradi žiadame a pýtame. Dnešná doba nás vedie k čo najväčšej nezávislosti a tak si chceme všetko zabezpečiť sami, maximálne za pomoci platených služieb, pri ktorých máme dobrý pocit, že sme za ne zaplatili a tak si nemusíme nič vyčítať. Kedysi bolo bežné, že ak sa doma minuli vajíčka, domáca pani zaklopala na dvere susede a vajíčka si požičala. Dnes sa radšej vyberie hoc aj do vzdialenejšieho obchodu a vajíčka si kúpi, aby nikoho neobťažovala a nebola ani nikomu nič dlžná. Na jednej strane to možno vyzerá veľmi pekne a ohľaduplne. Veď každý sa postará sám o seba a nikoho nie je treba vyrušovať. Na druhej strane je to možno aj trochu škoda. Veď ako sa vraví: „v núdzi poznáš priateľa“ a ak sa v našej núdzi na nikoho neobrátime, ani nespoznáme skutočný rozmer a hodnotu priateľstva.
Obťažovanie
Veľmi častým argumentom pritom je: „aby som neobťažoval.“ Čo by nám k tomu povedal prosebník z Ježišových slov, ktorý nielen že prišiel zabúchať na priateľove dvere ale prišiel uprostred noci a tak musel svojho kamaráta vytiahnuť z postele? Nám je nepríjemné o niečo požiadať aj za bieleho dňa, nie ešte uprostred noci. Je pravda, že dnes má každý bohatý program a málo času. Napriek tomu si dovolím vysloviť presvedčenie, že zaklopať susede na dvere a požiadať ju napríklad o tie vajíčka, nemusí byť nutne obťažovaním. Ak od nej budeme chcieť iba tie vajíčka, bude to pre ňu znamenať iba pár minút zdržania od toho, čo práve robí. Ak jej ale potom budeme vo dverách obšírne rozprávať o tom, čo sme včera robili a čo nás čaká zajtra, zdržíme ju oveľa viac a nabudúce nám už radšej neotvorí nie preto, že by nám nebola ochotná požičať vajíčka ale preto, že sme ju svojimi rečami naozaj zdržali, rozptýlili a vyrušili. Aj porozprávať sa samozrejme treba avšak vtedy, keď je na to vhodný čas a hlavne ak je ho dostatok. Stručne vyslovená prosba, ktorú náš priateľ splní alebo nesplní, tak sama o sebe určite nie je obťažujúca. Dnešná rýchla doba si vyžaduje rozumne zvažovať, kedy byť stručný a kedy naopak prejaviť aj záujem a venovať trochu času rozhovoru.
Pýtanie od Boha
Pán Ježiš nás dnes povzbudzuje k tomu, aby sme aj od Pána Boha smelo pýtali. V čase, kedy sa ľudia báli žiadať niečo od Boha, no nemali problém zabúchať o polnoci na susedove dvere, vyslovil Pán Ježiš slová: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené.“ Posmeľuje tak ľudí, aby sa s rovnakou odvahou, s akou búchajú na dvere suseda, obracali aj na nebeského Otca a žiadali od Neho. Ktovie ako by reagoval Pán Ježiš na dnešnú dobu, v ktorej sa priority akosi otočili a ľudia radšej zavolajú svoju požiadavku do tichej anonymity neba ako zoči-voči susedovi, ktorý stojí pred nimi. Ani s tým volaním k Bohu to však možno niekedy nie je také jednoznačné. Veď ani mnoho kresťanov nie je zvyknutých volať k Pánu Bohu a adresovať Mu svoje osobné prosby a žiadosti.
Aktivita
Pán Ježiš nás pritom vyzýva, aby sme v našom volaní k Bohu a žiadaní od Neho boli aktívni. Príbeh o búchaní na susedove dvere uprostred noci nie je náhodný. Chce zdôrazniť tú veľkú naliehavosť, ktorá stojí za rozhodnutím onoho prosebníka. On tú pomoc naozaj veľmi potreboval, preto bol schopný uprostred noci ísť za priateľom a navyše sa nedal ani odbiť jeho prvou reakciou. Keby sa nechal odradiť, nedostal by pomoc. Zostal by v probléme, s ktorým by si nevedel poradiť. Pre neho bolo jediným východiskom naliehať. A jeho vytrvalosť a aktivita priniesla ovocie. Rovnako chce Pán Ježiš, aby sme boli odhodlaní a aktívni v našich žiadostiach voči Pánu Bohu. Aj keď nedostaneme hneď, aj keď je možno prvá odpoveď odmietavá, aj tak nemáme prestať a máme naďalej búchať na dvere Božieho srdca.
O čo prosiť
Veľmi dôležité sú však posledné slová. Tie hovoria o tom, že Pán Boh nám dáva iba dobré veci. Veď ani človek nedá synovi kameň, hada či škorpióna. Ak teda my vieme dávať našim deťom dobré veci, o to skôr dá Pán Boh Ducha Svätého tomu, kto Ho žiada. A toto sú kľúčové slová. Celý dnešný text je o životne dôležitých veciach, nie o rozmaroch a vrtochoch. Ten prosebník na začiatku búchal na dvere svojho priateľa nie preto, že sa nudil a chcel si uprostred noci s niekým podebatovať. Búchal preto, že potreboval dať jesť svojmu hosťovi. Syn v závere si nepýta od otca nový dom alebo peniaze na zábavu. Pýta si chleba, rybu, vajce, teda jedlo, ktoré je nevyhnutné pre život. Ak si aj my pýtame nejaké zbytočnosti alebo veci, ktoré by len podporovali našu pýchu či egoizmus, nemôžeme sa čudovať, že nám Pán Boh nevyhovie. Dnešné slová vôbec nechcú povedať, že od Boha dostaneme čokoľvek. Ak však žiadame o Ducha Svätého, ak prosíme o to, aby skrze Neho Pán Boh posvätil svet, cirkev a srdcia ľudí, ak prosíme o dar tohto Ducha pre naše cirkevné zbory, potom Pán Boh rád vypočuje prosbu a dá nám tento dar, aby sme mohli v hmotnom a konzumnom svete aj duchovne bohato žiť.
Dnešnou nedeľou sa ocitáme v očakávaní zoslania Ducha Svätého. Ten zostúpil pred takmer dvoma tisíckami rokov. Nezostúpil však iba vtedy. Od toho dňa zostupuje neustále, ak oň stojíme a od nebeského Otca si Ho žiadame. Robme tak v našich modlitbách a prosme o tento dar pre nás, našich blízkych i našu cirkev aktívne a neodbytne. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Otče, v tomto čase, keď sme si pripomínali vstúpenie Tvojho Syna na nebesá, prosíme Ťa o Dar Tvojho Svätého Ducha. Prosíme, aby si skrze Neho sprítomňoval seba i Tvojho Syna tomuto svetu. Prosíme, aby si skrze Neho tento svet posväcoval, zhromažďoval ľudí pri svojich nohách, pri svojom slove a pri svojich sviatostiach a aby si svoju cirkev prebúdzal k aktívnemu duchovnému životu i uprostred tohto rýchleho, konzumného a sebastredného sveta. Amen.
Pieseň ES 163
Pane môj, ja tu zostávam v biede mnohej, v úzkosti, Ty na výsosť vstupuješ, tam k Otcovi do radosti. Čo si počnem bez Teba? Vezmi i mňa do neba, alebo tu, Pane milý, zostaň so mnou v každej chvíli.
Slávne nebeské výšiny, vy radostne plesáte, a naše zemské nížiny svetlom lásky žehnáte. Koho to slávite, a čo nám vravíte? – Zvestujte to mocným hlasom, že večnosť vládne nad časom.
Čítanie Božieho slova z L 11, 5 - 13
„Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?“
Milí bratia a sestry!
Keď začneme čítať dnešný text Písma svätého máme dojem, že ústrednou postavou príbehu je muž, ktorý leží s rodinou v posteli a témou je dávanie. Omyl!
Kto je hlavná postava?
Ak si dnešné slová prečítame ako celok zistíme, že hlavnou postavou rozprávania Pána Ježiša Krista nie je človek, ktorý je priateľom požiadaný o nejakú láskavosť ale práve ten, ktorý stojí pri dverách, klope na ne a žiada. Dnešné slová tak nie sú o dávaní ale o pýtaní.
Pýtanie
My dnes neradi žiadame a pýtame. Dnešná doba nás vedie k čo najväčšej nezávislosti a tak si chceme všetko zabezpečiť sami, maximálne za pomoci platených služieb, pri ktorých máme dobrý pocit, že sme za ne zaplatili a tak si nemusíme nič vyčítať. Kedysi bolo bežné, že ak sa doma minuli vajíčka, domáca pani zaklopala na dvere susede a vajíčka si požičala. Dnes sa radšej vyberie hoc aj do vzdialenejšieho obchodu a vajíčka si kúpi, aby nikoho neobťažovala a nebola ani nikomu nič dlžná. Na jednej strane to možno vyzerá veľmi pekne a ohľaduplne. Veď každý sa postará sám o seba a nikoho nie je treba vyrušovať. Na druhej strane je to možno aj trochu škoda. Veď ako sa vraví: „v núdzi poznáš priateľa“ a ak sa v našej núdzi na nikoho neobrátime, ani nespoznáme skutočný rozmer a hodnotu priateľstva.
Obťažovanie
Veľmi častým argumentom pritom je: „aby som neobťažoval.“ Čo by nám k tomu povedal prosebník z Ježišových slov, ktorý nielen že prišiel zabúchať na priateľove dvere ale prišiel uprostred noci a tak musel svojho kamaráta vytiahnuť z postele? Nám je nepríjemné o niečo požiadať aj za bieleho dňa, nie ešte uprostred noci. Je pravda, že dnes má každý bohatý program a málo času. Napriek tomu si dovolím vysloviť presvedčenie, že zaklopať susede na dvere a požiadať ju napríklad o tie vajíčka, nemusí byť nutne obťažovaním. Ak od nej budeme chcieť iba tie vajíčka, bude to pre ňu znamenať iba pár minút zdržania od toho, čo práve robí. Ak jej ale potom budeme vo dverách obšírne rozprávať o tom, čo sme včera robili a čo nás čaká zajtra, zdržíme ju oveľa viac a nabudúce nám už radšej neotvorí nie preto, že by nám nebola ochotná požičať vajíčka ale preto, že sme ju svojimi rečami naozaj zdržali, rozptýlili a vyrušili. Aj porozprávať sa samozrejme treba avšak vtedy, keď je na to vhodný čas a hlavne ak je ho dostatok. Stručne vyslovená prosba, ktorú náš priateľ splní alebo nesplní, tak sama o sebe určite nie je obťažujúca. Dnešná rýchla doba si vyžaduje rozumne zvažovať, kedy byť stručný a kedy naopak prejaviť aj záujem a venovať trochu času rozhovoru.
Pýtanie od Boha
Pán Ježiš nás dnes povzbudzuje k tomu, aby sme aj od Pána Boha smelo pýtali. V čase, kedy sa ľudia báli žiadať niečo od Boha, no nemali problém zabúchať o polnoci na susedove dvere, vyslovil Pán Ježiš slová: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené.“ Posmeľuje tak ľudí, aby sa s rovnakou odvahou, s akou búchajú na dvere suseda, obracali aj na nebeského Otca a žiadali od Neho. Ktovie ako by reagoval Pán Ježiš na dnešnú dobu, v ktorej sa priority akosi otočili a ľudia radšej zavolajú svoju požiadavku do tichej anonymity neba ako zoči-voči susedovi, ktorý stojí pred nimi. Ani s tým volaním k Bohu to však možno niekedy nie je také jednoznačné. Veď ani mnoho kresťanov nie je zvyknutých volať k Pánu Bohu a adresovať Mu svoje osobné prosby a žiadosti.
Aktivita
Pán Ježiš nás pritom vyzýva, aby sme v našom volaní k Bohu a žiadaní od Neho boli aktívni. Príbeh o búchaní na susedove dvere uprostred noci nie je náhodný. Chce zdôrazniť tú veľkú naliehavosť, ktorá stojí za rozhodnutím onoho prosebníka. On tú pomoc naozaj veľmi potreboval, preto bol schopný uprostred noci ísť za priateľom a navyše sa nedal ani odbiť jeho prvou reakciou. Keby sa nechal odradiť, nedostal by pomoc. Zostal by v probléme, s ktorým by si nevedel poradiť. Pre neho bolo jediným východiskom naliehať. A jeho vytrvalosť a aktivita priniesla ovocie. Rovnako chce Pán Ježiš, aby sme boli odhodlaní a aktívni v našich žiadostiach voči Pánu Bohu. Aj keď nedostaneme hneď, aj keď je možno prvá odpoveď odmietavá, aj tak nemáme prestať a máme naďalej búchať na dvere Božieho srdca.
O čo prosiť
Veľmi dôležité sú však posledné slová. Tie hovoria o tom, že Pán Boh nám dáva iba dobré veci. Veď ani človek nedá synovi kameň, hada či škorpióna. Ak teda my vieme dávať našim deťom dobré veci, o to skôr dá Pán Boh Ducha Svätého tomu, kto Ho žiada. A toto sú kľúčové slová. Celý dnešný text je o životne dôležitých veciach, nie o rozmaroch a vrtochoch. Ten prosebník na začiatku búchal na dvere svojho priateľa nie preto, že sa nudil a chcel si uprostred noci s niekým podebatovať. Búchal preto, že potreboval dať jesť svojmu hosťovi. Syn v závere si nepýta od otca nový dom alebo peniaze na zábavu. Pýta si chleba, rybu, vajce, teda jedlo, ktoré je nevyhnutné pre život. Ak si aj my pýtame nejaké zbytočnosti alebo veci, ktoré by len podporovali našu pýchu či egoizmus, nemôžeme sa čudovať, že nám Pán Boh nevyhovie. Dnešné slová vôbec nechcú povedať, že od Boha dostaneme čokoľvek. Ak však žiadame o Ducha Svätého, ak prosíme o to, aby skrze Neho Pán Boh posvätil svet, cirkev a srdcia ľudí, ak prosíme o dar tohto Ducha pre naše cirkevné zbory, potom Pán Boh rád vypočuje prosbu a dá nám tento dar, aby sme mohli v hmotnom a konzumnom svete aj duchovne bohato žiť.
Dnešnou nedeľou sa ocitáme v očakávaní zoslania Ducha Svätého. Ten zostúpil pred takmer dvoma tisíckami rokov. Nezostúpil však iba vtedy. Od toho dňa zostupuje neustále, ak oň stojíme a od nebeského Otca si Ho žiadame. Robme tak v našich modlitbách a prosme o tento dar pre nás, našich blízkych i našu cirkev aktívne a neodbytne. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Otče, v tomto čase, keď sme si pripomínali vstúpenie Tvojho Syna na nebesá, prosíme Ťa o Dar Tvojho Svätého Ducha. Prosíme, aby si skrze Neho sprítomňoval seba i Tvojho Syna tomuto svetu. Prosíme, aby si skrze Neho tento svet posväcoval, zhromažďoval ľudí pri svojich nohách, pri svojom slove a pri svojich sviatostiach a aby si svoju cirkev prebúdzal k aktívnemu duchovnému životu i uprostred tohto rýchleho, konzumného a sebastredného sveta. Amen.
Pieseň ES 163
Pane môj, ja tu zostávam v biede mnohej, v úzkosti, Ty na výsosť vstupuješ, tam k Otcovi do radosti. Čo si počnem bez Teba? Vezmi i mňa do neba, alebo tu, Pane milý, zostaň so mnou v každej chvíli.