1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 485
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (1K 10, 12-13)
S úctou si vypočujme slová Písma z 1. listu apoštola Pavla do Korintu 10, 12-13:
„A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“
Milí bratia a sestry!
Je leto a my prežívame čas dovoleniek, ktoré si veľmi starostlivo plánujeme. Chceme si vybrať čo najlepšie miesto, čo najlepší hotel, chceme si naplánovať čo najviac návštev rôznych zaujímavých miest. Skrátka, pri výbere a plánovaní našej dovolenky sme mimoriadne opatrní.
Naša opatrnosť sa prejavuje v mnohých oblastiach života. Sme však rovnako opatrní aj voči životu samému? Odborníci často poukazujú na to, že dokážeme neraz až priveľmi úzkostlivo dbať o svoje peniaze, postavenie či pohodlie, no už menej o svoje zdravie. Nesprávnou životosprávou, pasívnym životným štýlom či rôznymi neresťami ako je fajčenie alebo alkohol ohrozujeme svoje zdravie a skracujeme si život. Ako to, že nie sme voči vlastnému životu, ktorý máme predsa iba jeden, viac opatrní?
A ako to, že nie sme viac opatrní aj voči svojmu duchovnému životu? Ten je u väčšiny ľudí na úplne poslednom mieste a priznajme si, že aj u nás, kresťanov, často ustupuje do úzadia, keď nám do toho prídu iné záležitosti. Veď ak sme v nedeľu ráno priveľmi unavení, máme ísť na rodinnú oslavu alebo v čase biblickej hodiny ide v televízii napínavý film, sme neraz ochotní práve svoj duchovný život obetovať v prospech niečoho iného, krátkodobého, ale príjemného.
Apoštol Pavol v 10. kapitole listu do Korintu píše o mnohých ľudských nerestiach. Píše o užívaní si jedla, neviazaného sexu, píše o modloslužbe a píše aj o malomyseľnosti a nespokojnosti. Spomína na tieto vlastnosti u Izraelcov v čase odchodu z Egypta a stavia ich do veľmi negatívneho svetla. Doslova hovorí, že sú nám výstrahou. Všetci totiž boli za svoje činy potrestaní smrťou. Žili si svoj pohodlný život v krátkozrakom „tu a teraz“ a mysleli si, že stoja pevne na svojich nohách a majú všetko v rukách, no padli.
Práve pred pádom nás chce varovať apoštol Pavol i dnešná nedeľa, ktorej téma znie „prezieravá múdrosť“. Aký je teda život prezieravo múdreho človeka?
V prvom rade je to život spätý s Božím slovom. Ten, kto má vzťah k Božiemu slovu a skrze neho aj k Pánu Bohu samému vie, že všetko čo má, má od Boha. Taký človek všetko užíva na slávu Božiu. Ak je, Pánovi je a Bohu ďakuje (R 14,6), ak je smutný, u Pána hľadá potešenie (2Tes 2, 16-17) a vyhýba sa opilstvu, obžerstvu, podvodom, klamstvu, zločinnosti a rôznym iným extrémom, ktoré aj Písmo veľmi rázne odsudzuje (Ef 5,5; Kol 3,5-6; 1Tim 1,9-10).
Život s Pánom Bohom však nie je iba o názoroch a postojoch. Pán Boh nás cez svoje slovo usmerňuje aj v našom každodennom konaní. Učí nás dávať prednosť láske pred nenávisťou, odpúšťaniu pred hnevom, štedrosti pred lakomstvom, prajnosti pred závisťou. To všetko veľmi prakticky zasahuje do našich vzťahov doma, na pracovisku či v cirkevnom zbore, pozitívne ich ovplyvňuje a pomaly pretvára na obraz Boží. Ba ide ešte ďalej. Pamätá aj na to, čo bude po našej smrti a učí nás pripravovať sa na odchod z tohto sveta, ukazujúc na Ježiša Krista ako na Záchrancu a jedinú istotu vo veľkej neistote časného života.
A potom je to život v pokore, ku ktorej nás automaticky privádza vnímanie Božieho slova a božej vôle. Človek, ktorý vníma Božiu vôľu už nenástojí na tom, aby bolo všetko len podľa neho ale chce, aby sa diala vôľa Božia. Človek už nevníma život a dianie okolo seba ako samozrejmosť, ale ako Boží dar, svoje vlastné úspechy či výhry prijíma ako Božie požehnanie. A to je začiatok na ceste pokory, pretože pokora je práve to, keď človek povie: Nie ja, ale ty, Bože, si úžasný, múdry a skvelý. Aj tu je nám príkladom Pán Ježiš Kristus, ktorý aj vo chvíli smrteľnej úzkosti túžil po naplnení Božej vôle (L 22,42).
Problém mnohých ľudí je v tom, že sú si príliš istí sami sebou, radi sa spoliehajú len na seba a ak sa im čosi podarí, pripisujú to svojej múdrosti a šikovnosti. Práve o takých Pavol píše, že si myslia, že pevne stoja. Pravda je však iná a človek, mysliaci si, že je bohatý, nevie, že je biedny, chudobný, slepý a nahý (Zj 3, 17). Život mu však často postaví pred nohy prekážku, o ktorú sa potkne a spadne. Život v pokore, získanej cez prijímanie Božieho slova a Božej vôle je práve životom, kedy človek vie, že je biedny, slepý aj nahý a vie aj to, že bohatstvo, zrak či odev, ktorým práve disponuje, má od Pána. To je ten správny postoj, ktorý máme zaujať voči všetkému, čo tu máme. Všetko je dar, všetko je výsledkom Božieho požehnania.
A že niekedy aj na nás príde chvíľa, kedy podľahneme pokušeniu myslieť si o sebe niečo viac? Áno, aj o tom Pavol vie. Veď pokúšanie na nás dolieha každý deň a človek mu len ťažko uniká. No aj vtedy je riešenie iba jedno: utiekať sa k Pánovi a prosiť Ho o záchranu. Tak ako Pavol poukazuje na Boha, že On spôsobí vyslobodenie, vyzýva aj Pán Ježiš, aby ten, kto je biedny, slepý a nahý prišiel k Nemu a nie vo svete, nie vo svojich schopnostiach, ale u Neho samého hľadal bohatstvo, odev i zdravie (Zj 3,18).
Múdro teda žije ten, kto vie, že prišiel na svet nahý, bezbranný a hlúpy a rovnako tento svet aj opustí. Ten, kto vie, že všetko, čo na ceste života získal dostal od Boha, je prezieravý, ak to vyznáva, Pánovi ďakuje a do Jeho rúk všetky svoje plány vkladá. Jedine v Bohu je istota, jedine On dáva vyslobodenie od hriechov aj od pokúšania, jedine ten, kto sa drží Jeho, nepadne. Amen.
Pomodlime sa:
Pane a Bože náš, ďakujeme Ti za všetko čo nám dávaš, čím nás požehnávaš a čím náš život napĺňaš. Ďakujeme Ti za všetky dary tela, ducha no najmä za dar Tvojho Syna, ktorý je naším Spasiteľom. Prosíme, ochraňuj nás pred pýchou, vyučuj pokore, dávaj počuť Tvoje Slovo a ukazuj svoju lásku a milosť, aby sme vždy pamätali, že čo máme, len od Teba máme a že len vďaka Tebe žijeme, hýbeme sa i trváme. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 482
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate! Amen.