1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 447
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (1M 12, 1-4)
S úctou si vypočujme slová Písma z 1. knihy Mojžišovej 12, 1-4:
„Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu.“
Milí bratia a sestry!
Náš život je plný rozhodnutí, ktoré so sebou prinášajú zmeny. Niektoré sú malé, iné obrátia náš život na ruby. Ak sa napríklad rozhodneme, že začneme viac cvičiť alebo sa zdravšie stravovať, zasiahne to náš denný režim či peňaženku. Ak sa ale rozhodneme zmeniť zamestnanie, zasiahne nás to viac. Zmenia sa ľudia okolo nás, zmení sa spôsob našej práce, musíme si zvykať na nového šéfa či nový spôsob vedenia. O čo viac sa nás dotkne, ak musíme za novou prácou cestovať, alebo sa dokonca kvôli nej presťahovať. Každé rozhodnutie však so sebou prináša straty a zisky. Ak sa rozhodneme zdravo stravovať, musíme zanechať mastné jedlá či milované sladkosti. Ak zmeníme prácu, nutne to so sebou prináša rozlúčku s kolegami či opustenie už dôverne známeho pracoviska. Odísť študovať na vysokú školu do iného mesta znamená opustiť rodičovský dom. A predsa to všetci robíme. Prečo? Pretože k samotnému rozhodnutiu nás motivuje vidina toho, čo získame: zdravie, lepšia postava, lepší plat či život s milovaným človekom.
Podobne je to aj v kresťanstve. Pán Ježiš nás pozýva k nasledovaniu. Ponúka nám nový život, o ktorom hovorí, že je lepší, krajší, pokojnejší a hlavne .. večný. Kto by ho nechcel? Stačí nasledovať Pána Ježiša Krista. To však znamená opustiť doterajší spôsob života – vzdať sa svojho egoizmu, pohodlia, neraz aj času alebo aj povesti. V mnohých prípadoch to môže znamenať aj vzdanie sa rozkoší, rôznych svetských potešení či bohatstva. A to je už pre mnohých menej príjemné a pri tomto zistení začnú pozerať na kresťanstvo či na Pána Ježiša Krista ako na niečo, čo chce človeku len brať a obmedzovať ho. To je však len preto, lebo človek takto uvažujúci hľadí viac na to, čo opúšťa než na to, čo získava.
Písmo sväté nám dnes rozpráva o Abrámovi. Aj on vykonal v živote veľmi dôležitú zmenu. Vo veku 75 rokov sa rozhodol začať nový život. Odišiel z Cháránu a s celou svojou rodinou a všetkým čo mal sa presťahoval do Kanaánu. To však nebolo také jednoduché. Jeho odchod znamenal nielen opustenie krajiny, ale aj opustenie kultúry, tradícií a náboženstva, v ktorom dovtedy žil. Abrám odišiel raz a definitívne – nie, aby sa na víkendy vracal, ale aby definitívne opustil to, čo zostalo v Cháráne.
Túto zmenu však nevykonal sám od seba. Vykonal ju na príkaz Hospodina, ktorý mu povedal, aby opustil Chárán i rodinu. Pre Abráma to predstavovalo veľkú stratu – veď v Cháráne mal navždy zanechať svojich príbuzných. Hospodin však k svojmu rozkazu pripojil aj zasľúbenie. Predpovedá Abrámovi, že vyvýši jeho meno a rozmnoží jeho potomstvo, takže ich bude viac, ako je hviezd na nebi.
Abrám teda veľa stratil, avšak ešte viac získal. Hospodin splnil slovo a dnes je potomstvo Abrámovo veľmi početným a hlavne životaschopným národom. Nič z toho by tu nebolo, keby Abrám pozeral na to, čo bolo, túžil po miestach, ktoré mal rád, či chcel naďalej stretať ľudí, na ktorých bol zvyknutý. Jeho životná zmena mu priniesla nové miesta, nových ľudí a nové veci, ktoré si zaiste obľúbil, zvykol si, a hlavne .. prijímal Božie požehnanie, ktoré predstavovalo jeho najväčší zisk. Veď sa mu mimoriadne darilo, jeho majetok sa rozmnožil a dočkal sa aj vytúženého syna. Jeho život na novom mieste bol teda určite lepší. To ale nie preto, že si takticky zvolil dobré miesto, alebo takticky urobil dobré rozhodnutie. Jeho úspech prišiel preto, lebo mu ho požehnal Hospodin, ktorý tak naplnil svoje zasľúbenia.
Nasledovanie Pána Ježiša Krista sa veľmi podobá tomu, čo urobil Abrám. Aj nám Pán Ježiš hovorí, aby sme všetko staré zanechali a nasledovali Ho. Toto opustenie starých spôsobov má byť pritom jednorazové a definitívne. A s tým máme často problém. Veď je také príjemné si pospať, aj keď nás zvony volajú do kostola. Je také príjemné nechať si nejaké tie eurá pre seba, aj keď cirkev či niekto z nášho okolia potrebuje pomoc. Je také príjemné buchnúť po stole a trvať na svojom, aj keď Pán Ježiš chce, aby sme konali v zmieri a dosahovali kompromisy. Je také príjemné užívať si potešenia tohto sveta, aj keď Pán Ježiš chce, aby sme to nerobili. Je také príjemné nadávať na známych či priateľov a ohovárať ich, aj keď Boží zákon hovorí, že je to hriech.
Je z jednej časti pochopiteľné, ak sa nám do toho nechce. Ľudsky možno porozumieť tomu, že človek podlieha aj emóciám, aj egoizmu aj túžbam tela. No Pán Ježiš hovorí, že kto sa obracia späť hoci už položil ruku na pluh, nehodí sa pre prácu na roli. Ani Abrám neodišiel do Kanaánu s úmyslom občas sa vrátiť a byť tým, kým bol predtým. Ani my nemôžeme nasledovať Pána Ježiša Krista s plánom, občas si vziať dovolenku a odbehnúť si potešiť sa tým, čo robí dobre nášmu telu či egu. Áno, z ľudskej strany tomu možno porozumieť. Lenže ľudský pohľad nie je Boží pohľad a Pán Boh vidí viac a chce nám preto dobre. Z ľudského pohľadu chcel Peter ochrániť Majstra pred smrťou a práve tento pohľad mu Pán Ježiš vytkol, keď povedal: „Nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské“ (Mt 16,23).
Pán Ježiš chce aj dnes upriamovať náš pohľad na zisk. Nehľaďme preto na to, čo opúšťame, ale na to, čo získavame. Obzeranie sa späť neprospieva žiadnemu rozhodnutiu a žiadnej rozlúčke. Ak by sme mali plakať za peniazmi, ktoré dáme za nové auto, nemali by sme auto. Ak chceme auto, musíme sa vzdať veľkej sumy peňazí. Oboje mať nemôžeme rovnako, ako nemohol Abrám zostať v Cháráne a zároveň ťažiť z Božieho požehnania, rovnako ako nemôžeme my nasledovať Pána Ježiša aj zostať tým, kým sme boli. To z logiky veci nejde. Dôverujme však Pánovi Ježišovi a nasledujme Ho s vedomím, že to, čo nám On ponúka a dáva je zisk, ktorý mnohonásobne prevyšuje straty. Amen.
Pomodlime sa:
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že nás pozývaš, aby sme Ťa nasledovali. Tvoje pozvanie je pozvaním k životu, Tvoja prítomnosť je zárukou radosti, pokoja a šťastia. Prosíme, pomôž nám odpútať sa od starého spôsobu života, umŕtviť v sebe starého Adama a naplno sa odovzdať Tebe pre nový a lepší život tu v časnosti s cieľom žiť raz s Tebou večne. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 484
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Milosť vám a pokoj s Trojjediným Bohom až na veky! Amen.