1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 172
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (2K 4, 13-18)
S úctou si vypočujme slová Písma z 2. listu apoštola Pavla Korintským 4, 13-18:
„Keďže však máme toho istého ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril, - aj my veríme, a preto aj hovoríme, lebo vieme, že Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a postaví nás s vami. Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu. Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“
Milí bratia a sestry!
Keď sme ešte mali malé deti, stretali sme sa veľmi často s bežnými detskými chorobami. Každú chvíľu jedného či druhého skolila viróza, rozbolelo hrdlo či začala nádcha. Návštevy lekárov a nakupovanie rôznych prípravkov v lekárni nemalo konca-kraja. Až sme raz natrafili na jeden produkt bylinného pôvodu, ktorý sa nám veľmi osvedčil a všetkým prípravkom z lekárne bol koniec. Keď po krátkom čase mala dieťa naša sesternica, začala prežívať s detskými chorobami to isté, čo my predtým. Chodila po lekároch, nariekala, koľko peňazí ju stoja všetky tie sirupčeky, kvapky a lieky, ktoré musí kupovať. Chceli sme jej poradiť a ponúkli sme jej náš bylinný objav. Pozerala na nás veľmi nedôverčivo a rozhodla sa „neriskovať“ a zotrvať pri starom. Ešte zopárkrát, keď sme videli, ako jej nejaká tá detská choroba prekazila plány sme svoju ponuku zopakovali, no keď stále nemala záujem, nechali sme tak.
S Božím slovom je to veľmi podobné. Ono je v podstate liekom proti smrti. Zachraňuje dušu a pomáha už teraz na rôzne ťažkosti, smútky, osamelosť či depresie. Mnohí ho už vyskúšali a zistili, že funguje. Spoznali v ňom živého Ježiša Krista, Priateľa, Záchrancu i Radcu.
Aj Pavol, hoci pôvodne veľmi vášnivo prenasledoval kresťanov, spoznal Ježiša Krista, uveril evanjeliu a objavil jeho nesmiernu krásu, moc i dôležitosť. Preto – ako sa vyznal v dnešnom slove – nemohol mlčať a musel o tomto lieku proti smrti hovoriť.
Prečo to robil? A Prečo by smeto mali robiť my? Pre to isté, prečo sme my kedysi rozprávali našej sesternici o účinnej bylinke. Chceli sme jej pomôcť, ochrániť ju pred starosťami a ťažkosťami, ktoré so sebou prinášajú detské choroby. Tie sú však stále ničím oproti tomu, čo so sebou prináša život bez Boha. Ten sa končí vo večnom zatratení, samote, trápení, beznádeji. Kto z nás praje bratovi či priateľovi taký koniec? Práve s cieľom pomôcť im a zachrániť ich pred večnou smrťou, no aj pred mnohými ťažkosťami už v tomto živote, máme dôvod hovoriť o lieku, ktorý sme sami spoznali – o evanjeliu a vzkriesenom Ježišovi Kristovi. To robil aj apoštol Pavol.
To samozrejme nebolo vždy ľahké. Pavol na svojich cestách podstúpil aj mnoho utrpenia. Niekedy to bolo zo strany jeho neprajníkov – Židov či pohanov, ktorí ho vyháňali z miest kam prišiel, takže musel neraz utekať, vyhýbať sa mestám či si počínať veľmi opatrne, no neraz to bolo aj zo strany samotných kresťanov. Tak to bolo aj v Korinte.
Pavol do Korintu prišiel a založil tam cirkevný zbor. Nebolo to však jednoduché. Korint bolo mesto mnohých nerestí, pohanských božstiev a rozkoší a tí, čo prijali evanjelium, nedokázali sa hneď obrátiť o 180 stupňov a žiť kresťansky tak, ako si to predstavujeme my dnes. V Korinte preto vznikali mnohé konflikty, spory a dochádzalo aj k situáciám, ktoré neboli hodné kresťanského života. Pavol sa po svojom odchode z Korintu o nich dozvedal, preto im písal list. Ten, ktorý máme dnes v Biblii ako 1. list korintským. Rieši tam mnoho veľmi vecných praktických problémov a neraz je na korintských aj ostrý. Zrejme po tomto prvom liste nasledovali aj ďalšie, ba možno ešte ostrejšie, takže medzi Pavlom a korintskými došlo až ku konfliktu. Pavol to však nedokázal nechať tak. Poslal do Korintu Títa, aby situáciu upokojil. Až keď sa podarilo dosiahnuť zmier, píše Pavol list, ktorý máme v Biblii ako 2. list korintským, a z ktorého sme aj dnes čítali.
Tento list je veľmi osobný. Pavol tu už nevytýka ani nepoučuje, ale skôr sa otvára pred svojimi bratmi, vyznáva sa im z mnohých ťažkostí a utrpenia a hovorí o súžení, čo podstúpil vo svete, no aj o tom, čo podstúpil kvôli nim. Píše, že bol a je utláčaný, tiesnený, prenasledovaný, zmietaný, vydávaný na smrť. No všetko toto deje sa kvôli nim. To kvôli nim apoštol všetko podstupuje, aby len oni mohli počuť evanjelium, bola pri nich rozhojňovaná milosť Božia, oni prežívali radosť i vďačnosť a napokon boli spasení.
Tieto ciele môžu motivovať aj nás v našom zvestovaní evanjelia. Aj my sa často stretáme s tým, že ho ľudia okolo nás nechcú počuť, alebo – ak sa aj tvária, že ho počúvajú – neprejavia oň hlbší záujem. My nie sme ani zďaleka tak utláčaní, tiesnení, prenasledovaní či zmietaní a predsa nám je často nepríjemné hovoriť o Pánovi Ježišovi, ak ľudia nereagujú tak, ako by sme si priali. Naše utrpenie je pritom stále minimálne oproti tomu Pavlovmu.
Pavol však vyznáva, že mu to všetko stojí za to. Je ochotný to podstupovať pre ich záchranu. Buďme teda aj my odhodlaní, hovorme o Pánovi Ježišovi Kristovi aj za cenu nejakého toho, zďaleka nie najväčšieho utrpenia, aby sme zachránili našich blízkych. Amen.
Pomodlime sa:
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za dar Tvojho Svätého Ducha, skrze ktorého sme mohli spoznať Teba a Tvoju zachraňujúcu moc a lásku. Prosíme, otváraj naše ústa, aby sme o Tebe hovorili aj tým, ktorí Ťa nepoznajú, alebo Ti nevenujú dostatok pozornosti. Daj nám svedčiť o Tebe ako o tom, ktorý zachraňuje pred večnou smrťou, aby sme s našimi blízkymi mohli žiť nie len v tejto časnosti, ale aj vo večnosti, obmytí Tvojou krvou a odetí do rúcha Tvojej spravodlivosti. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 646
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Pokoj Boží nech sa rozhojňuje vo vašich srdciach! Amen.