1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 442
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (Ž 1)
S úctou si vypočujme slová Písma z 1. žalmu:
„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí. Nie tak bezbožníci; ale sú ako plevy, ktoré vietor rozvieva. A preto neobstoja bezbožníci na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.“
Milí bratia a sestry!
1. žalm určite všetci dobre poznáme. Počuli sme ho už neraz v čítanej alebo spievanej podobe a jeho posolstvo je celkom jasné a jednoznačné: Blahoslavený je človek, ktorý sa vyhýba hriechu, miluje Hospodina a Jeho zákon a nosí ho v srdci. Taký človek je požehnaný ako strom pri rieke. Naopak ten, čo Hospodina nectí, ba naopak, oddáva sa hriechu a posmeškom, skončí ako pleva, odviata vetrom. Prirovnanie k stromu a pleve pritom nehovorí iba o hodnote či plodnosti, aj keď to sú prvé veci, ktoré nám pri týchto obrazoch napadnú: strom prináša ovocie a má vysokú hodnotu kým pleva je bezcenná. Tento obraz hovorí aj o trvácnosti. Veď strom stojí na svojom mieste aj celé stáročia a pamätá niekoľko ľudských generácií, kým po pleve neostane ani pamiatky. Zalovme v pamäti, či sa v našich spomienkach na detstvo či mladosť nevynára strom, pri ktorom sme prežili niečo krásne a dôležité. Ak áno, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho ešte stále našli na svojom mieste. Viete však, kde sú dnes plevy, ktoré vaši rodičia kedysi vyhodili? Pán Ježiš hovorí učeníkom, že ich mená sú zapísané v Knihe života. To je trvácnosť tých, ktorí majú koreň v Hospodinovi. Ich mená neodveje vietor ako mená tých, ktorí žijú bez Boha. Vidíme tak, že dnešné slová nám dávajú veľmi veľa zasľúbení.
My však väčšinou nie sme na začiatku kresťanského života. S Pánom Bohom už žijeme a kráčame nejaký ten čas a tak by sme v našom živote určite našli už aj nejaké to naplnenie tohto zasľúbenia. Skúsme pouvažovať, či sa už aj v našom živote nesplnilo to, čo dnes Pán Boh v 1. žalme sľubuje. Vari sme neprijali už aj my nejedno požehnanie od Hospodina? Vari naša práca či rodinný život nepriniesli už nejaké ovocie? Azda sa nepodobáme aj my stromu, ktorého lístie je zelené, pretože je napojený na zdroj vody? Pozorne hľaďme na svoj život a skúmajme ho, hľadajúc v ňom stopy Božieho požehnania. Som presvedčený, že ich nájdeme a spoznáme, že Pán Boh je nielen láskavý, dobrotivý a milostivý, ale aj to, že plní svoje zasľúbenia. To je dôvod k radosti a vďačnosti.
Dnešná nedeľa hovorí práve o vďačnosti. Chce nám pripomenúť, že vďačnosť je vo vzťahoch k ľuďom i k Pánu Bohu veľmi dôležitá, pretože rozvíja vzťah. Ak niekomu niečo dáme a on na to nič nepovie a ani nijako nezareaguje, naša interakcia skončila. Ak sa poteší, uvedomí si hodnotu nášho daru či našej námahy a prejaví nám vďačnosť, spôsobí nám to radosť a motivuje nás to k tomu, aby sme mu láskavosť prejavili aj nabudúce. Interakcia tak pokračuje a prerastá do ďalšej interakcie – do nového skutku lásky. Aj Pán Boh má väčšiu chuť prejavovať nám lásku ak vidí, že máme radosť a sme vďační. Prejavovať radosť a vďačnosť teda nie je ani detinské, ani slabošské, ba nie je to ani záležitosť žien, ako si to neraz myslia muži. Je na každom z nás, kto od Pána Boha či od ľudí niečo prijal, aby za to prejavil vďačnosť. A ako sme už zistili, Pán Boh nám toho dal a dáva veľmi veľa a tak Mu rozhodne máme za čo ďakovať.
Dnešná nedeľa nám však hovorí aj to, že vďačnosť voči Pánu Bohu nie je záležitosťou nášho rozumu, ale Ducha Svätého. To veľmi jasne vidieť na tom, ako sa postavíme k otázke: čo pre nás Pán Boh urobil a čo všetko sme v živote dostali. Nejeden úspešný človek povie, že to všetko je šťastie alebo že je to výsledok jeho námahy a tvrdej práce. Nejeden človek si vie rôznym spôsobom zdôvodniť to, čo má okolo seba a jeho rozum mu nadiktuje desiatky argumentov, prečo to všetko pripísať sebe. To je ale znak duchovnej zaslepenosti, pretože takýto človek nevidí za svojimi úspechmi Boha. Podobá sa človeku, ktorý si doma ujedá chlieb a myslí si, že všetko čo pre to treba urobiť je zájsť do obchodu a kúpiť ho. Neuvedomí si, koľko iných ľudí pracovalo už od samotnej jari až do jesene na tom, aby on mohol svoj chlieb zjesť. Uprieť im zásluhu na výslednom chlebe je preto smiešne a hlúpe. No presne tak vyzerá človek, ktorý vôbec nevidí a neuvedomuje si prácu, ktorú pri ňom a pre neho vykonal Boh. Duch Boží však otvára oči človeka, aby spoznal, že celý jeho život i všetky jeho úspechy sú výsledkom práce, ktorú vykonal pri ňom Boh.
To sme ale ešte nevyčerpali bohatstvo prvého žalmu. Tu je predsa reč o niekom, kto je úplne oddaný Bohu a Jeho vôli. Nenapadá vám nikto taký? Jeden taký bol. Pán Ježiš – Boží Syn, ktorý bol celým srdcom a celým životom oddaný Bohu a ako jediný naplnil všetky požiadavky zákona. To malo následok aj pre nás. Práve vďaka tejto absolútnej poslušnosti a oddanosti Bohu sa totiž stal Božím Baránkom – tým jediným dokonalým, ktorý ostal bez hriechu a smel tak ako spravodlivý predstúpiť pred Božiu tvár. Mohli by sme Ho oslavovať ako historického hrdinu a stále by sa nás to nijako netýkalo, no On to urobil pre nás a namiesto nás. Svoju spravodlivosť dáva nám, svoje zásluhy pripisuje nám a tak sa vlastne stávame aj my novými a spravodlivými, pričom to neznamená, že sme akýmsi zázrakom premenení na spravodlivých, ale že sme – hoci nezaslúžene no predsa - za spravodlivých vyhlásení tak, ako keď je človek na súde vyhlásený za nevinného. Táto darovaná spravodlivosť nám umožňuje vojsť do Božieho kráľovstva a žiť tam večne. A to je ten najväčší dôvod k radosti a vďačnosti.
Ďakujme teda Pánu Bohu za všetky prejavy Jeho lásky a milosti, za všetko, čo nám v živote doprial, za všetko čo sme dosiahli a získali, no ďakujme Mu hlavne za dar, ktorý sme dostali v Pánovi Ježišovi Kristovi, pretože On ako prvý a jediný naplnil požiadavky zákona, stal sa tým o kom hovorí dnešný prvý žalm a tak nás zachránil od večnej smrti a priviedol do večného života. Amen.
Pomodlime sa:
Drahý náš nebeský Bože, s vďakou oslavujeme Tvoje meno a velebíme Ťa ako svojho jediného Pána a Boha. Ty nám z lásky toho toľko dávaš. Každodenne bdieš nad nami, staráš sa o náš telesný i duchovný život a dal si nám ten najväčší dar vo svojom Synovi, aby sme my žili nie len časne ale večne. Daj, aby sme v Tvojom slove mali stále záľubu, za Tvoju lásku Ti vždy ďakovali, Tvoje meno denne s radosťou oslavovali a vydávali o Tebe aj dobré svedectvo ľuďom okolo nás. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 354
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom! Amen.