1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 327
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (L 19, 41 - 44)
S úctou si vypočujme slová Písma z evanjelia podľa Lukáša 19, 41-44:
„Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“
Milí bratia a sestry!
„Môj čas, to je len obyčajné „zatiaľ“ ... Môj čas môže povedať, ja už neplatím ... Rád, tak rád by som žil, ale mám len málo síl a času menej, než sa mi zdalo pred polhodinou. Môj čas, to sú len také chvíľky ... Môj čas sa ocitol v časovej tiesni. Priateľ môj, ponáhľaj sa! píšem odkaz. Daj mi čo strácam, daj mi čas! Z vlastného spánku môžeš kradnúť, ale zo svojho času daj mi časť, lebo s časom túžim tentokrát neprehrať.“
Toto sú niektoré myšlienky zo známej českej piesne, ktorá fascinujúcim spôsobom hovorí o čase a pripomína nám, že čas plynie, už teraz ho máme menej ako sme ho mali ráno či keď sme začali čítať túto pobožnosť a náš čas hocikedy môže povedať“ Stop, už neplatím! Niekto preto povie, že čas je náš nepriateľ, pretože nás vzďaľuje od pekných chvíľ a stále viac nás unáša ku koncu. Iný zasa povie, že čas je náš priateľ, pretože nám dáva zabudnúť na ťažké chvíle života. Ako je to teda s tým časom?
Dnes sa každý sťažuje, že je času málo. Írske ľudové príslovie však hovorí, že keď Pán Boh tvoril čas, stvoril ho dostatok! Otázkou skôr je, či ho vieme správne využívať.
Pán Boh nám na všetko v našom živote dáva čas. Je čas rastu a dospievania, je čas prípravy na život či povolanie, je čas prípravy na manželstvo či rodičovstvo, je čas bezstarostnosti i práce, je čas radosti i utrpenia. V každom okamihu nášho života máme čas na niečo a je na nás, či ho využijeme alebo nie. Prítomnosťou sa vždy pripravujeme na budúcnosť, preto naše ďalšie dni a roky vyzerajú tak, ako vyzeral náš predošlý čas. Ak sa študent poctivo pripravuje na svoje povolanie, bude z neho neskôr dobrý odborník v jeho profesii. Ak však čas štúdia premárni, bude to mať ťažšie. A po príklady môžeme siahnuť aj do Biblie. Spomeňme si na Jozefa, ktorý vďaka prorockým snom faraóna spoznal, že Boh dáva Egyptu 7 rokov času na to, aby sa pripravil na roky hladu. Ak by Egypt tento čas premárnil, všetci by zahynuli hladom.
O čase hovorí dnes aj Pán Ježiš. Mesto Jeruzalem dostalo určitý čas na to, aby žilo v radosti z priamej Božej prítomnosti, pretože Mesiáš prišiel na svet, chodil po jeho uliciach a prihováral sa k jeho obyvateľom. Neraz ich zvolával ako si sliepka zvoláva kuriatka pod krídla, neraz ich potešoval zvesťou evanjelia, no oni nechceli. Svoj čas premárnili a tak nad nimi teraz Mesiáš plače. To, že premárnili čas pobytu Mesiáša v meste bude mať katastrofálne následky. Prídu nepriatelia, oboženú mesto valom a zrovnajú ho so zemou.
Ako vieme, slová Pána Ježiša sa naplnili v roku 70, keď rímske vojská zničili nielen mesto, ale i slávny jeruzalemský chrám a zabili väčšinu obyvateľov. V dnešnú – 10. nedeľu po Svätej Trojici si túto smutnú udalosť pripomíname. Ona však nie je len pripomenutím historickej udalosti. Ona je hlavne varovaním pred krutými následkami márnenia času. Ak si študent počas svojich študentských rokov počína nezodpovedne, možno mu ujde mnoho zaujímavých príležitostí k zdokonaľovaniu sa, možno neskôr bude vo svojej práci slabší a nebude sa môcť porovnávať s odborníkmi zo svojej profesie, no stále nemusí ísť o život. V prípade duchovného života je to ale inak. Tam o život ide.
Čas, ktorý máme v tejto časnosti je nám daný na to, aby sme sa pripravovali na život vo večnosti. Tak ako dieťa sa pripravuje na život dospelého človeka a zodpovední rodičia sa snažia vštepiť mu základné ľudské hodnoty a pravdy pre jeho neskorší život, tak aj náš časný život je akousi prípravou pre život v nebesiach. Máme si v ňom osvojiť duchovné hodnoty, ktoré nám vštepuje Písmo sväté. Máme sa učiť láske, vernosti, nežnosti, pokore, krotkosti, pretože hoci všetko hmotné tu necháme, hodnoty srdca si vezmeme so sebou a v Božom kráľovstve budeme len takí bohatí, ako sme naplnili svoje srdce Božími hodnotami.
Jeruzalemčania svoj čas premárnili. Pán Ježiš to vedel, no predsa nad tým všetkým nezlomil palicu. Neotočil sa a neodišiel rozhodnutý, že svoje dielo pre takýchto ľudí nedokončí. Hoci Ho Jeho vlastní neprijali, hoci oni Ho dokonca odsúdili, On šiel ďalej cestou vôle svojho Otca až na Golgotu a zomrel, pretože vedel, že nielen obyvatelia Jeruzalema potrebujú spásu ale milióny tých, ktorí prídu po nich a budú k svojmu času zodpovednejší.
Márne by sme sa učili láske a rozdali všetok majetok, márne by sme slúžili blížnym od rána do večera. Keby nebolo smrti Pána Ježiša, nepomohlo by nám to, pretože nie pre svoje skutky, ale pre zásluhy Pána Ježiša je nám daná večná sláva. Je však dôležité, aby sme príklad Pána Ježiša nasledovali a láske sa učili, v živote ju uplatňovali a žili tak ako On. Už nie z vypočítavosti ale preto, lebo si to tak praje On, náš Záchranca. A Jeho vôľa je pre nás záväzná. Na jej uskutočnenie tu máme vymedzený určitý čas. Nepremárnime ho ako obyvatelia Jeruzalema ale využime ho naplno, aby sme raz mohli zastať pred Pánom s vedomím, že sme Jeho slová, Jeho vôľu i Jeho obeť brali vážne a aby sme ako takí mohli od Neho prijať veniec života. Amen.
Pomodlime sa:
Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že si zomrel za nás, hoci všetko vyzeralo tak, že sa za ľudí mrieť ani neoddá. Tvoji vlastní Ťa neprijali, obyvatelia Jeruzalema Ťa odsúdili. A Ty si predsa šiel a umrel za tých, ktorí chcú počuť Tvoj hlas a chcú nasledovať Tvoj príklad života aj žiť s Tebou vo večnosti. Prosíme, Pane, daj nám k tomu vytrvalosti vo viere, hojnosť v láske a pevnosť v nádeji, aby sme Ťa nielen slovom vyznávali, ale aj skutkom nasledovali, Tvoje meno velebili a čas, ktorý si nám dal nepremárnili. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 332
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Milosť Pána nášho Ježiša Krista, láska Božia, dar a účastenstvo Ducha Svätého nech je so všetkými vami odteraz až naveky vekov! Amen.