Domáca pobožnosť na 6. pôstnu nedeľu – Kvetnú (28. marec 2021)

Domáca pobožnosť na 6. pôstnu nedeľu – Kvetnú (28. marec 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 97

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 12, 12-16)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z Evanjelia podľa Jána 12, 12-16:

            „Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o Ňom a že Mu tak urobili.“

Milí bratia a sestry!

            Dnešná nedeľa nám pripomína udalosť, o ktorej sme práve čítali. Pán Ježiš sa vybral do Jeruzalema, aby sa tam naplnili proroctvá, ktoré sám pred svojimi učeníkmi vyriekol – že Syn človeka bude zabitý, no na tretí deň vstane z mŕtvych. Teraz už vchádza do mesta a tak, ako kedysi predpovedal prorok Zachariáš (Zach 9, 9), prichádza na osliatku, no pokorný a plný spravodlivosti a spásy. V Ňom sa napĺňa ono proroctvo Zachariáša a zástupy Mu vychádzajú oproti a vystieľajú Mu cestu kvetmi a palmovými ratolesťami. Práve podľa nich dostala aj dnešná nedeľa označenie Kvetná.

            Dnes si však všimnime niečo iné. Upriamme pozornosť na učeníkov, ktorí sú vždy Majstrovi na blízku a v každom jednom príbehu o Ňom tvoria viac či menej výraznú súčasť. Aj teraz. Hoci Majster je ten, ktorý prichádza, hoci to On sedí na osliatku a hoci to Jemu volajú na slávu, predsa v evanjeliu podľa Matúša 21,1nn čítame, že učeníci Mu na Jeho príkaz osliatko priviedli, kládli naň svoje rúcha a tak Mu ho pripravili na cestu. Pod Jeho vedením sa tak vlastne podieľali na naplnení dávneho proroctva a vôbec si to neuvedomovali. A práve to je to, na čo chcem dnes poukázať.

            Evanjeliá viackrát hovoria o tom, že učeníci nerozumeli Ježišovým slovám či skutkom. Jedno z takých miest je práve aj dnešný text, ktorý síce opisuje Majstrov príchod do Jeruzalema, no obohacuje správu aj o konštatovanie, že učeníci tomuto dianiu sprvu nerozumeli. Podanie evanjelistu Jána je stručné a nehovorí o tom, čo učeníci predtým pre Ježiša vykonali. My to však z iných evanjelií vieme a tak si dokážeme dotvoriť celkový obraz. Pán poslal učeníkov pre osliatko, vopred vedel kde ho nájdu, kázal im ho priviesť a napokon na ňom vošiel do mesta. To všetko spolu sa podpisuje pod ich nepochopenie. Čo sa to deje? Načo ten cirkus? Dôležitá je však pointa, ktorú evanjelista v dnešných slovách zachytil a urobil tak túto výpoveď jedinečnou. Hovorí, že po Majstrovom vzkriesení sa na to rozpomenuli a uvedomili si nielen to, že to o Pánovi bolo už dávno predpovedané ale aj to, že „Mu tak urobili“, teda že sa sami na tom podieľali – stali sa súčasťou vopred pripraveného a skvele načasovaného a zrealizovaného plánu.

            Čo z toho vyplýva pre nás? V prvom rade varovanie, aby sme učeníkov nepovažovali za „hlupákov“, ktorí nič nechápu. Isteže, boli to jednoduchí ľudia, možno neovládali Písma tak ako učení rabíni či sám Majster, no učeníkmi sa stali preto, lebo si ich vybral Pán, ktorý dobre poznal ich schopnosti a potenciál mysle i srdca.

            To druhé, čo si musíme uvedomiť je skutočnosť, ktorá zaznieva aj z úst Pána Ježiša, ktorý v J 14,26 učeníkom hovorí: „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Ak sa teda učeníci po Pánovom oslávení na všetko rozpomenuli, nebolo to vďaka ich pamäti ale vďaka Duchu Svätému, ktorý im jednak všetko pripomenul a jednak im umožnil všetko pochopiť. Pod Jeho vedením všetky udalosti do seba zapadli a učeníkom sa vynoril pred očami kompletný obraz spásonosného diela Pána Ježiša, o ktorom už mohli svedčiť ako tí, ktorí boli predtým jeho svedkami.

            A napokon z toho vyplýva to tretie – pre nás najdôležitejšie: poznanie, že ani dnes sa nič nedeje len tak, samo od seba či vďaka nášmu umu alebo pamäti. My dnes žijeme veľmi racionálnu dobu. Máme veľa informácií, môžeme si toho na internete veľa prečítať, môžeme si kúpiť knihu z ktoréhokoľvek kúta sveta, môžeme študovať čo len chceme a môžeme spoznávať veľa filozofií či náuk. Pod dojmom nášho vzdelania máme pocit, že ak aj nie všetkému, tak mnohému rozumieme a ako takí sa radi vyvyšujeme nad tých ostatných, alebo sa s nimi púšťame do akademických škriepok. Zabúdame pritom na to, že nie náš rozum, ale Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva poznať skutočné posolstvá Písma Svätého. Kto má hlavu otvorenú vedomostiam, ale srdce zatvorené pred Božím Duchom, ten nikdy naozaj nepochopí, o čom je kresťanstvo a viera v Pána Ježiša Krista. Možno práve preto si Pán Ježiš vybral tých ľudí, ktorých si vybral za učeníkov. Neboli to vzdelanci ale jednoduchí ľudia, ktorí mali otvorené srdcia a práve to umožnilo, aby prijali Božieho Ducha, ktorý im následne dal aj tie správne myšlienky, takže z ľudí, ktorí najprv ničomu nerozumeli sa stali apoštolovia - prví učitelia cirkvi. Cítite ten prerod, ktorý sa pri učeníkoch deje v moci Ducha Svätého?

            Pôst vrcholí a my zakrátko budeme svedkami umučenia Pána Ježiša Krista. To všetko – počnúc Pánovým príchodom na svet až po Jeho smrť na Golgote – sú veci, ktoré nemožno pojať len rozumom. Hoci sa odvíjajú pred našimi očami, hoci nám svedectvá o nich budú znieť na Veľký Piatok, prosme úprimne za dar Ducha Svätého, aby sme nielen teraz ale vždy dokázali Božím veciam porozumieť práve s Jeho pomocou a tak, ako to On chce. Nesnažme sa byť za každú cenu múdri, ale posolstvá evanjelia prijímajme vierou a srdcom. V tom nech sú nám práve príkladom učeníci, ktorí najprv nechápali čo sa okolo nich deje, no potom sa stali hlásateľmi evanjelia a práve vďaka nim sme dnes správu o tom počuli aj my. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si poslušný Otcovi nastúpil na cestu bolesti, utrpenia a smrti. Vykonal si to všetko pre nás a hoci sa my snažíme porozumieť tomu svojím rozumom, nie vždy sa to dá. Máme svoje chápanie, svoje interpretácie a svoje výklady Tvojho slova, no neraz k nim dospievame iba svojimi úvahami a snahou všetko pochopiť. Teraz si uvedomujeme, že potrebujeme Tvojho Svätého Ducha k tomu, aby sme dokázali pochopiť, čo si pre nás vykonal, doceniť to a prežiť skutočnú radosť z Tvojej lásky. Preto Ťa prosíme, daj nám svojho Svätého Ducha, aby sme aj dnes práve v Jeho moci kráčali s Tebou na Golgotu a tam stáli pri Tebe v hodine smrti, ktorá je víťazstvom nad hriechom, koncom Tvojho pozemského putovania, no začiatkom nášho večného bytia. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 105

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. Amen.


------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Domáca pobožnosť na 6. nedeľu pôstnu s čítaním pašií (28. marec 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 99

3. Čítanie paší na Kvetnú nedeľu od bodu „Apoštolský pozdrav“ po bod „Kázeň Božieho slova“  

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 12, 12-16)

            S úctou si vypočujme slová Písma svätého z Evanjelia podľa Jána 12, 12-16:

            „Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o Ňom a že Mu tak urobili.“

Milí bratia a sestry!

            Dnešná nedeľa nám pripomína udalosť, o ktorej sme práve čítali. Pán Ježiš sa vybral do Jeruzalema, aby sa tam naplnili proroctvá, ktoré sám pred svojimi učeníkmi vyriekol – že Syn človeka bude zabitý, no na tretí deň vstane z mŕtvych. Teraz už vchádza do mesta a tak, ako kedysi predpovedal prorok Zachariáš (Zach 9, 9), prichádza na osliatku, no pokorný a plný spravodlivosti a spásy. V Ňom sa napĺňa ono proroctvo Zachariáša a zástupy Mu vychádzajú oproti a vystieľajú Mu cestu kvetmi a palmovými ratolesťami. Práve podľa nich dostala aj dnešná nedeľa označenie Kvetná.

            Dnes si však všimnime niečo iné. Upriamme pozornosť na učeníkov, ktorí sú vždy Majstrovi na blízku a v každom jednom príbehu o Ňom tvoria viac či menej výraznú súčasť. Aj teraz. Hoci Majster je ten, ktorý prichádza, hoci to On sedí na osliatku a hoci to Jemu volajú na slávu, predsa v evanjeliu podľa Matúša 21,1nn čítame, že učeníci Mu na Jeho príkaz osliatko priviedli, kládli naň svoje rúcha a tak Mu ho pripravili na cestu. Pod Jeho vedením sa tak vlastne podieľali na naplnení dávneho proroctva a vôbec si to neuvedomovali. A práve to je to, na čo chcem dnes poukázať.

            Evanjeliá viackrát hovoria o tom, že učeníci nerozumeli Ježišovým slovám či skutkom. Jedno z takých miest je práve aj dnešný text, ktorý síce opisuje Majstrov príchod do Jeruzalema, no obohacuje správu aj o konštatovanie, že učeníci tomuto dianiu sprvu nerozumeli. Podanie evanjelistu Jána je stručné a nehovorí o tom, čo učeníci predtým pre Ježiša vykonali. My to však z iných evanjelií vieme a tak si dokážeme dotvoriť celkový obraz. Pán poslal učeníkov pre osliatko, vopred vedel kde ho nájdu, kázal im ho priviesť a napokon na ňom vošiel do mesta. To všetko spolu sa podpisuje pod ich nepochopenie. Čo sa to deje? Načo ten cirkus? Dôležitá je však pointa, ktorú evanjelista v dnešných slovách zachytil a urobil tak túto výpoveď jedinečnou. Hovorí, že po Majstrovom vzkriesení sa na to rozpomenuli a uvedomili si nielen to, že to o Pánovi bolo už dávno predpovedané ale aj to, že „Mu tak urobili“, teda že sa sami na tom podieľali – stali sa súčasťou vopred pripraveného a skvele načasovaného a zrealizovaného plánu.

            Čo z toho vyplýva pre nás? V prvom rade varovanie, aby sme učeníkov nepovažovali za „hlupákov“, ktorí nič nechápu. Isteže, boli to jednoduchí ľudia, možno neovládali Písma tak ako učení rabíni či sám Majster, no učeníkmi sa stali preto, lebo si ich vybral Pán, ktorý dobre poznal ich schopnosti a potenciál mysle i srdca.

            To druhé, čo si musíme uvedomiť je skutočnosť, ktorá zaznieva aj z úst Pána Ježiša, ktorý v J 14,26 učeníkom hovorí: „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Ak sa teda učeníci po Pánovom oslávení na všetko rozpomenuli, nebolo to vďaka ich pamäti ale vďaka Duchu Svätému, ktorý im jednak všetko pripomenul a jednak im umožnil všetko pochopiť. Pod Jeho vedením všetky udalosti do seba zapadli a učeníkom sa vynoril pred očami kompletný obraz spásonosného diela Pána Ježiša, o ktorom už mohli svedčiť ako tí, ktorí boli predtým jeho svedkami.

            A napokon z toho vyplýva to tretie – pre nás najdôležitejšie: poznanie, že ani dnes sa nič nedeje len tak, samo od seba či vďaka nášmu umu alebo pamäti. My dnes žijeme veľmi racionálnu dobu. Máme veľa informácií, môžeme si toho na internete veľa prečítať, môžeme si kúpiť knihu z ktoréhokoľvek kúta sveta, môžeme študovať čo len chceme a môžeme spoznávať veľa filozofií či náuk. Pod dojmom nášho vzdelania máme pocit, že ak aj nie všetkému, tak mnohému rozumieme a ako takí sa radi vyvyšujeme nad tých ostatných, alebo sa s nimi púšťame do akademických škriepok. Zabúdame pritom na to, že nie náš rozum, ale Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva poznať skutočné posolstvá Písma Svätého. Kto má hlavu otvorenú vedomostiam, ale srdce zatvorené pred Božím Duchom, ten nikdy naozaj nepochopí, o čom je kresťanstvo a viera v Pána Ježiša Krista. Možno práve preto si Pán Ježiš vybral tých ľudí, ktorých si vybral za učeníkov. Neboli to vzdelanci ale jednoduchí ľudia, ktorí mali otvorené srdcia a práve to umožnilo, aby prijali Božieho Ducha, ktorý im následne dal aj tie správne myšlienky, takže z ľudí, ktorí najprv ničomu nerozumeli sa stali apoštolovia - prví učitelia cirkvi. Cítite ten prerod, ktorý sa pri učeníkoch deje v moci Ducha Svätého?

            Pôst vrcholí a my zakrátko budeme svedkami umučenia Pána Ježiša Krista. To všetko – počnúc Pánovým príchodom na svet až po Jeho smrť na Golgote – sú veci, ktoré nemožno pojať len rozumom. Hoci sa odvíjajú pred našimi očami, hoci nám svedectvá o nich budú znieť na Veľký Piatok, prosme úprimne za dar Ducha Svätého, aby sme nielen teraz ale vždy dokázali Božím veciam porozumieť práve s Jeho pomocou a tak, ako to On chce. Nesnažme sa byť za každú cenu múdri, ale posolstvá evanjelia prijímajme vierou a srdcom. V tom nech sú nám práve príkladom učeníci, ktorí najprv nechápali čo sa okolo nich deje, no potom sa stali hlásateľmi evanjelia a práve vďaka nim sme dnes správu o tom počuli aj my. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si poslušný Otcovi nastúpil na cestu bolesti, utrpenia a smrti. Vykonal si to všetko pre nás a hoci sa my snažíme porozumieť tomu svojím rozumom, nie vždy sa to dá. Máme svoje chápanie, svoje interpretácie a svoje výklady Tvojho slova, no neraz k nim dospievame iba svojimi úvahami a snahou všetko pochopiť. Teraz si uvedomujeme, že potrebujeme Tvojho Svätého Ducha k tomu, aby sme dokázali pochopiť, čo si pre nás vykonal, doceniť to a prežiť skutočnú radosť z Tvojej lásky. Preto Ťa prosíme, daj nám svojho Svätého Ducha, aby sme aj dnes práve v Jeho moci kráčali s Tebou na Golgotu a tam stáli pri Tebe v hodine smrti, ktorá je víťazstvom nad hriechom, koncom Tvojho pozemského putovania, no začiatkom nášho večného bytia. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Pieseň ES 92

6. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. Amen.