Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku víta uvoľňovanie opatrení súvisiacich s koronavírusom a tiež skutočnosť, že cirkvi sa dostali hneď do druhej fázy. Vnímame to aj ako vyjadrenie dôvery v tom zmysle, že kresťanská cirkev na Slovensku sa postavila k otázke nevyhnutných obmedzení zodpovedne a disciplinovane.
Prvá nedeľa 10. 5. 2020, kedy sme sa mohli v obmedzenom režime stretnúť na spoločných službách Božích ukázala rovnakú zodpovednosť a disciplinovanosť. Ukázala tiež určitú opatrnosť, najmä v mestských a početnejších cirkevných zboroch, kde bolo účastníkov služieb Božích citeľne menej, ako obvykle. Do určitej miery to bolo dané aj predĺženým víkendom, kedy veľa ľudí využilo možnosť vycestovať z miest a tiež informovanosťou, predsa len od stredy 6. 5. 2020 kedy vyšli usmernia, bolo do nedele málo času, aby sa informáciu o konaní služieb Božích dozvedeli všetci. Na dedinách bola účasť väčšinou štandardná.
Ten spoločný dojem, ktorý prevažoval takmer pri všetkých takýchto stretnutiach - bola radosť. Radosť, že môžeme byť po dlhých dvoch mesiacoch opäť spolu, aj keď v obmedzenej miere, radosť z toho, že ustupuje vírus, radosť z množstva malých aj veľkých vecí, ktoré sme nemali možnosť zažiť či odkomunikovať kvôli izolácii.
S novou intenzitou sme prežili, že cirkev nemôže existovať bez spoločných stretnutí, bez osobných vzťahov, že virtuálny priestor je neporovnateľne chudobnejší, ako reálne stretnutie. Lebo vtedy viete, že ste súčasťou toho najväčšieho príbehu dejín, príbehu záchrany človeka cez Pána Ježiša Krista, že tak ste súčasťou príbehu mnohých ľudí, ktorí sa v Jeho mene schádzajú a teda priateľstiev, pozornosti, pomoci, aj problémov a trápení, a nie ste v tom sami. Zároveň spoločenstvo na službách Božích vytvára určitú atmosféru, interakciu, kedy k vám posolstvo Božej lásky prichádza cez množstvo podnetov – spev, modlitby, stretnutie, rozhovor, možno len úsmev, pozdrav, až po zvesť Slova a eucharistiu. Vidíte, že to nie je len účasť na obrade, ale že cez všetky tieto veci vnímate Božiu prítomnosť a niekedy tá najlepšia kázeň príde úplne nečakane a nemusí to byť práve z kazateľnice alebo od rečníckeho pultu. Toto pri virtuálnych bohoslužbách nezažijete.
V tejto súvislosti by bolo dobré ešte apelovať na jednu dôležitú vec. A tou je nedeľa, ako deň pracovného pokoja. Uplynulé týždne nám ukázali, že zastavenie v pracovnom zhone a strese je nutné. Že frenetický spôsob života nás tak zaplavuje a pohlcuje, že nakoniec to podstatné ani nestihneme. Že potrebujeme zastavenie, čas na oddych. Nielen fyzický, ale aj mentálny a emocionálny. Božie prikázanie – Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť, je v tomto zmysle nielen povinnosťou, ale aj darom. Darom zastavenia, darom vidieť veci inak, usporiadať si hodnoty, nastaviť myseľ aj srdce iným spôsobom.
Bývalý režim svojou surovou ateizáciou programovo likvidoval cirkev a kresťanstvo. Napriek tomu v nedeľu, ako deň pracovného pokoja boli obchody zatvorené. Počas zastavenia vynúteného koronavírusom boli obchody uzavreté ako jedny z prvých. Bez určitých komodít sme prežili nielen deň, ale aj týždne. Nestojí nám táto skúsenosť za úvahu, aby sme aspoň jeden deň v týždni nesmerovali za materiálnym, ale za duchovným, zvlášť keď sa považujeme za kresťanský národ?