Luther sa modlil dlhé hodiny a konzultoval situáciu s priateľmi a mediátormi. A tak znovu o štvrtej poobede sa dostavím pred snem.
Keď mu položili rovnaké otázky ako predchádzajúci deň, Luther sa najskôr ospravedlnil, že mu chýba etiketa súdu.
O knihách samotných vyhlásil :Všetky sú moje no nie sú všetky jedného druhu”. Knihy rozdelil do 3 kategórií.
Keď hovoril bez pripraveného papiera reformátor spočiatku odpovedal v nemčine, ale potom mu bolo nariadené, aby pokračoval v podrobnej odpovedi v latinčine. Svoje knihy zaradil do troch kategórií. Dokonca aj jeho oponenti považovali niektoré z jeho kníh za užitočné, preto dodal, že by nemal byť sám pri odsúdení pravdy. Druhá kategória jeho kníh je podľa neho založená na biblickom a dokonca kanonickom práve a iba by vyjadrila výhrady, ktoré nemecký národ adresoval pápežovi. Zrušenie týchto diel by posilnilo rímsku tyraniu. Tretia kategória jeho spisov sa zaoberala jednotlivými osobami. Tu pripustil, že jeho formulácie boli viac lákavé, než by sa hodilo jeho profesii a náboženstvu. Ale tiež ich nezrušil. Po svojej reči povedal známe slová"
”Pokiaľ ma nepresvedčí Písmo, alebo jasné rozumné dôvody, slová Písma, ktoré som doteraz citoval sú mocnejšie ako ja – neuznávam autoritu pápežov ani koncilov, lebo si často protirečili – moje svedomie je pripútané k Božiemu slovu. Nemôžem nič odvolať a neodvolám, lebo ísť proti svedomiu nie je správne a ohrozuje spásu. Tu stojím, nemôžem inak. Boh mi pomáhaj! Amen”.
V tomto bode cisár zastavil konanie a prítomní sa pohoršilo a zavládol rozruch. K Lutherovi prišli jeho priaznivci a zdvihnúc ruky zvolal: Skončil som!