Neh 8, 10-12
"Vtedy všetok ľud odišiel jesť, piť... a usporiadať veľkú radostnú slávnosť..." Neh 8, 12
Koľkí z nás máme taký zvyk, že si nájdeme čas s rodinou, s blízkymi na spoločné jedlo, spoločný čas pri obede či večeri, v rozhovore a zdieľaní? V našej uponáhľanej kultúre - "rýchlo sa najesť a bežať" - nie je veľa ľudí, ktorí si vyhradila čas na to, aby si spolu s priateľmi vychutnávali spoločné jedlo. Niekto dokonca prehlásil, že jediný spôsob ako si dnes vychutnať sedemchodové jedlo, je natlačiť ho medzi dva kusy pečiva.
Potom, ako sa mnohí izraelskí exulanti vrátili z Babylona do Jeruzalema, aby znovu vybudovali chrám a mestské hradby, zhromaždili sa, aby počúvali Ezdráža, keď čítal z Knihy zákona, ktorý dal Boh skrze Mojžiša – Neh 8, 1. Božie slovo počúvali celé hodiny, pričom boli medzi nimi učitelia, ktorí im "vysvetľovali jeho zmysel, aby ľudia chápali, čo sa čítalo".
Keď plakali nad svojím dlhom voči zákonu, pretože si naplno uvedomili, ako veľmi sa odklonili od zákona, ako hrešili a urážali Hospodina, Ezdráš a Nehemiáš im povedali, že to nie je čas na zármutok, ale na radosť. Navrhli im, aby pripravili slávnosť a pozvali na ňu aj tých, ktorí nič nemali, "lebo radosť z Hospodinova je vašou silou (útočiskom)" (v. 10). "Vtedy všetok ľud odišiel jesť, piť, posielať dary a poriadny veľkú radostnú slávnosť, lebo pochopil slová, ktoré mu oznámili" (Neh 8,12).
Na jednej strane nám zákon odhaľuje hĺbku a obludnosť hriechu, ukazuje nám veľkosť nášho zlyhania a viny, ale na druhej starne nás Boh vedie k východisku – ku Pánovi Ježišovi Kristovi, v ktorom máme „vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.“ Ef 1, 7
Žehnám nám, nech prežijeme hlboký, uzdravujúci dotyk Božej milosti v osobnom čase s Pánom Ježišom.