Text: Filip. 2, 5-7
Najslávnejšia časť Michelangelovho diela na strope Sixtínskej kaplnky sa nazýva „Stvorenie Adama.“ Adam leží na skale, zatiaľ čo Boh v oblakoch naťahuje svoj tvorivý prst smerom k prvému človeku. Adam sa natiahne k Bohu a ich roztiahnuté prsty sa takmer stretávajú — ale nedotýkajú sa.
Daj do kontrastu tento obraz s krásou vtelenia: Boh sa stal telom, aby sa mohol priblížiť nielen svojmu stvoreniu, ale tiež žiť ako jeden z nás, úplne ľudský a úplne božský. Slovo „inkarnácia“ môže znieť ako formálne teologické slovo, ale je to naozaj slovo, ktoré predstavuje neuveriteľnú intimitu. Boh, svätý a dokonalý sa nás osobne, nežne a celou svojou láskou dotkol vo svojom Synovi Pánovi Ježišovi. A tá „sila“ v celom tom je, že Ježiš, ten „ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek.“Fil.2,6-7
Ježiš sa stal kojencom, potom dieťaťom, potom tínedžerom a potom dospelým človekom — aby s nami mohol mať dôverný vzťah vo všetkých smeroch. Neexistuje žiadna obeť, ktorá by bola porovnateľná s tou Jeho. A Jeho jediným motívom bola láska ku tebe a ku mne a túžba s tebou a so mnou prežiť celú večnosť v dokonalej radosti a nádhere.
Ak je Kráľ ochotný vstúpiť do sveta zvierat, pastierov, plienok, nemyslíš, že je ochotný vstúpiť aj do tvojho sveta? Na 100%
Nájdi si čas a stráv nejaký čas v prírode. Zamysli sa nad tým, ako Ježišov pozemský život umožňuje, aby sa s tebou spojil tam, kde si.
Pieseň na povzbudenie