Text: 2 Kor. 2, 15-16
Zjednoťme sa v modlitbe dnes od 20.00 do 21.00 a modlime sa:
- Aby nám BOH ukázal, či je vôňa nášho kresťanstva živá, príťažlivá, alebo stuchnutá a odpudzujúca.
- Aby v našich vzťahoch v tomto krásnom čase „triumfovalo“ ovocie Ducha a nie ovocie tela.
- Aby sme zažívali reálne víťazstvo v duchovnom zápase, v príhovoroch, v kresťanskom živote.
- Nech vytrváme pevní vo viere medzi tými, ktorí budú našu vieru napádať a znehodnocovať.
Vstúpili sme do zvláštneho adventného času, kde mám dojem, že triumfuje všetko iné len nie láska, pokoj, radosť, zhovievavosť, dobrotivosť – ovocie Ducha. Myslím, a všetci to vnímame a zažívame na vlastnej koži, že skôr je v popredí „ovocie tela“ ako chlípnosť... nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť...“ (prečítajme si Gal.5,19-22)
O to viac sa potrebujeme v tomto adventnom období povzbudzovať a motivovať k takému životu, ktorý bude oslavovať a vyvyšovať Pána Ježiša Krista, kde budú ľudia okolo nás vidieť, že je to živý Boh a nie okolnosti, čí názory spoločnosti, ktorý triumfuje a víťazí v našej mysli, srdci, postojoch a praktických skutkoch.
Apoštol Pavol mohol pred korintskými kresťanmi zhodnotiť svoju službu a napriek všetkým ťažkostiam, nedorozumeniam a v samotnom korintskom zbore mohol konštatovať: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania.“
Obraz triumfálneho sprievodu vojvodcu vracajúceho sa z boja, čo bol obraz pre jeho čitateľov dôverne známy /Kol.2,14- 15 „a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Na Ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi.“/ tu vykresľuje Pavol svoje úspešné pôsobenie ako účasť na Kristovom triumfálnom sprievode, ktorý mu Boh daroval – nie je to apoštolova zásluha.
Možno práve predstava triumfálneho sprievodu s vôňou kadidla (Rímske víťazné procesie) evokovala Pavlovi obraz „vône poznania“. Ide o poznanie Božieho jednania v živote, utrpení aj v Kristovom vzkriesení. Toto kľúčové poznanie Boh zjavoval skrze apoštolov a teraz skrze svoju nevestu – cirkev, cez mňa a teba. „vy ste soľ zeme... vy ste svetlo sveta“ Mat.5,13-15
Ďalšie slová našich veršov nás vedú v premýšľaní ďalej: „Aká vôňa sa šíri z našich kresťanských životov, z našich zborov, chrámov, či celej cirkvi?“
Koľkí z nás sme neraz zistili, aký dôležitý a mocný spúšťač myšlienok a spomienok je práve vôňa. Zacítime známu vôňu a pred očami nám bežia obrazy s ňou spojené, prenášame sa do minulosti a zaplavujú nás rôzne pocity, závisiace od danej situácie a vône.
„Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia;“ My osobne, každý jeden z nás sme „vôňou Kristovou“ či v cirkvi alebo mimo nej, úplne všade, kam ideme. Šírime evanjelium Pána Ježiša Krista medzi ľuďmi ako kadidlo celou svojou existenciou. Preto je tak kľúčové žiť pred Bohom a ľuďmi podľa Božieho slova, v poslušnosti - „zostávať v Kristovi“ – J.15,1-15. povedané slovami dnešného textu – akú vôňu šírime?
Povedané ináč, veriaci človek je ako parfum, ktorého vôňu ostatní nemôžu prehliadnuť. A ako nemôžeme ovplyvniť názor druhého na vôňu parfumu, nemôžeme ovplyvniť ani to, ako budú druhí reagovať na naše kresťanské posolstvo a skutky. Ak však zostaneme verní Kristovi, Jeho Duch pôsobiaci v nás bude druhých priťahovať. Buďme tou správnou „vôňou“, ostatné je už Pánova práca.
O to viac, v tomto adventnom čase, keď si pripomíname, že „Pán prichádza“ sami seba postavme do svetla Božieho slova, skúmajme sa, či stojíme vo viere a pravde, dovoľme Duchu Svätému, nech nám povie skrze Písmo, modlitbu, či skrze bratov a sestry, akou vôňou to vlastne sme a či sa z nášho života, skutkov, rečí či postoja šíri hnilobný zápach, ktorý ostatných od kresťanstva a Krista odrádza, alebo naopak, sme Jeho „ľúbeznou vôňou“.
Čítajme s modlitbou list Efezským 3,15-21
Pieseň na povzbudenie