S prebásnenými veršami z Bachových Matúšových pašií, BWV 244 (preklad: Jela Krčméry-Vrteľová). Pripravil: Martin Vargovčák
Úvodná modlitba: Spasiteľ náš, Pane Ježiši Kriste, keď hľadíme do Tvojho slova a keď znovu prežívame a sledujeme príbeh Tvojho utrpenia a smrti, privádza nás to k pokore. Priznávame, že nedokážeme dostatočne porozumieť hĺbke Tvojho utrpenia. Len tušíme, aké veľké poníženie pre Teba znamenalo, keď Ťa ľstivo odsúdili ako zločinca. Tvoj príklad lásky, ktorá obetuje seba, nás napĺňa úžasom. Vieme, že nedokážeme milovať tak ako Ty. Ani nemôžeme vykonať takú obeť, akú si z lásky k nám hriešnikom vykonal Ty. No predsa vnímame z Tvojho príkladu života pozvanie, aby sme sa od Teba učili láske. Prosíme Ťa, nech nás teda ovplyvňuje vo vzťahu k nebeskému Otcovi aj k našim blížnym príklad Tvojej lásky. Amen
5. časť: Mt 26, 57-68
Ježiš pred Kaifášom
57 Tí však, čo zlapali Ježiša, odviedli Ho ku veľkňazovi Kaifášovi, kde boli zhromaždení zákonníci a starší. 58 Peter Ho nasledoval zďaleka až po dvor veľkňazov, vošiel dnu a sadol si medzi sluhov, aby videl koniec. 59 Veľkňazi však a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, ako Ho usmrtiť. 60 Ale nenašli, ani keď prišlo mnoho falošných svedkov. Konečne prišli dvaja 61 a povedali: Tento riekol: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho vybudovať. 62 Tu vstal veľkňaz a povedal Mu: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 63 Ale Ježiš mlčal. Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží. 64 Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal! Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Či potrebujeme ešte svedkov? Ajhľa, teraz ste počuli Jeho rúhanie! 66 Čo o tom súdite? Odpovedali: Hoden je smrti. 67 Potom Mu pľuvali do tváre, bili Ho po hlave, niektorí Ho palicovali 68 hovoriac: Prorokuj nám, Kriste, kto Ťa udrel!
Výklad:
Rozsudok nad Ježišom mala pôvodne vyniesť židovská rada, ktorá, ako vieme, bola už dávnejšie rozhodnutá o tom, že Ježiš je vinný a musí zomrieť.
Chyteného Ježiša predviedli pred výsluch. Ježišovi nepriatelia sa teda pohotovo - ešte za tmy zišli, aby potvrdili už vopred urobené rozhodnutie. Veľkňaz a celý súdny dvor hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, aby Ho mohli usmrtiť. Jeho obžaloba musela byť potvrdená výpoveďou očitých svedkov. Ak svedkov nebolo, sudca nemohol vyriecť odsudzujúci rozsudok.
Vyznieva to však veľmi trápne, keď výsledok procesu je síce dopredu daný, ale vina sa musí hľadať a nedarí sa ju nájsť.
Našli sa dvaja falošní svedkovia, ktorí však Ježišove slová o zbúraní chrámu prekrútili. Ježiš totiž nikdy nepovedal, že zrúca chrám, ale povedal, že budú to oni – Izrael, ktorí zničia svoj chrám a to svojím postojom k Bohu, tým, že zavrhli Toho, ktorého poslal.
Ježiš sa bránil proti krivým svedectvám mlčaním. Tým však nedokazuje svoju slabosť, ale svoju dôstojnosť, ktorá takýchto falošných svedkov nepovažuje za hodných slova. Lebo keby im bol odpovedal a dokonca sa bránil, sám by sa znížil na ich nízku a podlú úroveň. Božia moc bude mať aj tu posledné slovo, keď ukáže a dá dôkaz, že Boží Syn zničí starý chrám v duchovnom zmysle a že v novej podobe opäť vstane. Inak povedané, Ježiš už nemohol nič vysvetliť.
Preto Ježiš mlčí aj nad otázkou veľkňaza. Zostáva zvrchovaný v mlčaní. Veľkňaz sa teda odhodlal k poslednej a rozhodujúcej otázke. A aby si vynútil odpoveď, použil zaprisahávajúcu formulku: „Zaprisahávam Ťa na živého Boha…“. Z jeho úst zaznieva otázka: „Si ty Syn Boží?“ Čo Ježiš odpovie? Pokojne a jasne, tak, aby všetci počuli, vyriekne svoje: „Sám si to povedal.“ Ježiš sa teda priznáva k svojmu mesiášstvu a veľkňazova otázka znamená pre Ježiša vyznavačstvo, takže mlčanie by znamenalo zradu.
Pravdaže, Ježiš svoje božstvo spája so svojím ponížením. Nenazýva sa Mesiášom, ale Synom človeka, ktorý trpí a preto zasadne na trón a príde v sláve. Ježiš síce stojí znevážený pred súdom ako porazený, pošliapaný a spútaný. Ale odteraz sa nachádza na ceste späť k nebeskému Otcovi, kde prijme titul Sudcu sveta.
A to už bolo pre nich priveľa! Najvyšší kňaz si roztrhol rúcho – na znak smútku a zdesenia. Takéto rúhanie sa Bohu ho zdesilo, hlboko ním otriaslo a rozsudok preto nemôže byť iný ako – „Hoden je smrti!“ Pre Židov bol trpiaci Boh ponížením Hospodina. Syn Boží, na ktorom zvonku žiadnu slávu nevidieť – niečo absurdné!
Opis konca výsluchu a súdneho procesu je príznačný pre veľké rozhorčenie sa Židov v rade. Inokedy totiž nechávali odsúdenca na pokoji, surovo nikdy s ním nezaobchádzali. No teraz už nevedia ovládnuť svoju zlosť a tak sa vlastne zabávajú, zabúdajúc na svoju sudcovskú dôstojnosť – bijú Ježiša a pohlavkujú. Hrajú sa tzv. chlapčenskú hru, kedy sa jednému zakrývajú oči a ostatní ho bijú po hlave. A on musí hádať, kto ho udrel, alebo ktorou rukou ho udreli.
Ježiš Kristus, svätý a nevinný Boží Syn je potupený, bez odporu dopúšťa týranie svojho tela. Pre svojich nepriateľov zostáva bohorúhačom a zatrateniahodným človekom, ktorý ešte k tomu bezmocný a úbohý dopúšťa na seba týranie a výsmech. Ale pre nás zostáva pravým Božím Synom, Mužom bolesti, ktorý v pokore a v tichosti stáva sa našim Pánom a Spasiteľom. On sa raz vráti pre nás ako Sudca živých i mŕtvych, aby nás po našom, niekedy aj biednom a ťažkom živote prijal k sebe, do Božieho kráľovstva, aby nás obdaril večným odpočinkom. Jeho slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení“ sú aktuálnymi aj dnes pre všetkých nás. Preto ďakujme Mu a nebeskému Otcovi, že nám pripravil túto nádhernú budúcnosť: po ťažkostiach, bolestiach i výsmechu – večnú slávu v nebesiach. Amen.
Verše z Bachových Matúšových pašií:
(Recitatív č. 40 Mein Jesus schweigt; a Ária č. 41 Geduld!)
Môj Ježiš mlčí
k falošným obžalobám,
aby dal dôkaz,
že Jeho súcit – ani ľudská zloba,
ani hnev mocných nezdolá.
Aby sme sami v svojom žiali
sa Jemu v láske podobali,
šli ticho – keď smrť zavolá.
Pokoj!
Keď si na mne jazyk ostria,
keď tu odsúdený čakám
na výsmech,
viem, ľuďom to bude na
prospech,
zlo vždy stihne Božia pomsta!
Piesne: 95, 98