Sto rokov uplynulo v štrnásty novembrový deň od založenia evanjelického sirotinca v Liptovskom Mikuláši. Vznikol v roku 1917 pri štyristoročnej Pamiatke reformácie a päťdesiatom výročí vzniku spolku Dobrodej. Službu lásky, ktorá bola v sirotinci preukazovaná deťom v núdzi, si pripomenuli 5. 11. 2017.
Odhodlanie pomôcť opusteným deťom ako hlavné poslanie sirotinca rezonovalo na nedeľných službách Božích pri storočnici sirotinca, ktorý kedysi pôsobil v budove Betánie. Útočisko v ňom našli stovky detí, predovšetkým počas druhej svetovej vojny. Za záchranu života sirotincu – a predovšetkým vtedajšiemu farárovi Vladimírovi Kunovi, ktorý ich ukrýval a pokrstil – vďačilo aj 26 židovských detí. Za tento skutok V. Kuna dostal aj ocenenie Spravodlivý medzi národmi.
Spoločné nasadenie má veľkú silu
Zvesť Božieho slova, založenou na biblickom texte L 16, 19 – 31 sa veriacim v Tolerančnom evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši prihovoril generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Podľa jeho slov reformácia, ktorej 500. výročie sme si nedávno pripomínali, nanovo objavila svetlo evanjelia Pána Ježiša Krista. Okrem oslobodenia Božou milosťou zdôrazňovala aj dobré skutky – ako následok vďačnej a úprimnej viery.
„Prítomnosť i minulosť nám veľmi zreteľne poukazuje na Božie požehnanie snahy a horlivosť ľudí, ktorých viera bola a je činná skrze lásku. Tak to bolo aj pri všetkom, čo predchádzalo vzniku sirotinca. Bola to snaha vtedy zborového farára Juraja Janošku, veľkého propagátora a zástancu myšlienky realizácie sirotinca, i ženského evanjelického spolku Dobrodej, ktorý sa ešte v roku 1902 ujal myšlienky vzniku sirotinca v Liptovskom Svätom Mikuláši. Preto sa aj v jubilejnom roku 400. výročia reformácie a 50. výročia vzniku spolku Dobrodej – 14. novembra 1917 – konali slávnostné služby Božie na ktorých bol otvorený mikulášsky evanjelický sirotinec,“ poukázal na historické súvislosti, ktoré predchádzali vzniku sirotinca. Podotkol tiež, že napriek všetkým ťažkostiam, ktoré tu boli, možno len s vďakou vyznať, že to Bol sám Hospodin, ktorý túto prácu viedol a požehnával. „Pán Boh sa priznal k úprimným snahám o pomoc blížnemu. Žiaľ – na evanjelický sirotinec bola 24. augusta 1950 uvalená národná správa a 1. júla 1951 bol sirotinec poštátnený. Dovtedy tu však bolo odchovaných, zaopatrených 434 detí, vrátane židovských detí zachránených pred koncentračnými tábormi – na čom mal veľkú zásluhu brat farár Vladimír Kuna, ktorý bol aj počas 2. svetovej vojny správcom sirotinca,“ konštatoval biskup M. Klátik.
Dodal, že aj na tomto konkrétnom príklade možno vidieť, akú silu má to, keď sa ako kresťania, bratia a sestry, spoločne zasadzujú za správnu vec, hoci jej realizácia si vyžaduje neustálu snahu, horlenie, i obetovania času a pohodlia.
Odkaz sirotinca súčasníkom pripomenie tabuľa
Súčasťou služieb Božích bolo divadelné predstavenie detí z besiedky, ktoré pod vedením Evy Štofčíkovej priblížili scénku zo života v sirotinci. Momenty, ktoré poukázali na ťažký údel niektorých detí, ktoré sa dostali do opatery sirotinca, poukázali na aktuálnosť vzájomnej pomoci a pomoci slabším. Hudobnými vstupmi – hrou na priečnej flaute – do programu prispela absolventka banskobystrického konzervatória Lucia Bencúrová s klavírnym sprievodom pedagogičky Základnej umeleckej školy J. L. Bellu Andrey Gärtnerovej.
Po službách Božích sa zhromaždenia veriacich presunulo z kostola do areálu niekdajšieho sirotinca. Po príhovoroch a básni v podaní Anny Kráľovej nasledovalo odhalenie tabule, ktorá bude pripomínať, že na tomto mieste kedysi stál evanjelický sirotinec. Tabuľa súčasníkom odkazuje:
„Táto budova, postavená v roku 1926, slúžila až do roku 1950 ako evanjelický sirotinec. Svoj domov a lásku v nej našlo 434 opustených detí vrátane 26 zachránených židovských detí počas II. svetovej vojny. V r. 1941 – 1950 tu pôsobila aj Evanjelická materská škola Záhradka Pánova a v r. 1992 – 2002 Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku.“
Pamätnú tabuľu odhalil generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik.
Spoločné nasadenie má veľkú silu
Zvesť Božieho slova, založenou na biblickom texte L 16, 19 – 31 sa veriacim v Tolerančnom evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši prihovoril generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Podľa jeho slov reformácia, ktorej 500. výročie sme si nedávno pripomínali, nanovo objavila svetlo evanjelia Pána Ježiša Krista. Okrem oslobodenia Božou milosťou zdôrazňovala aj dobré skutky – ako následok vďačnej a úprimnej viery.
„Prítomnosť i minulosť nám veľmi zreteľne poukazuje na Božie požehnanie snahy a horlivosť ľudí, ktorých viera bola a je činná skrze lásku. Tak to bolo aj pri všetkom, čo predchádzalo vzniku sirotinca. Bola to snaha vtedy zborového farára Juraja Janošku, veľkého propagátora a zástancu myšlienky realizácie sirotinca, i ženského evanjelického spolku Dobrodej, ktorý sa ešte v roku 1902 ujal myšlienky vzniku sirotinca v Liptovskom Svätom Mikuláši. Preto sa aj v jubilejnom roku 400. výročia reformácie a 50. výročia vzniku spolku Dobrodej – 14. novembra 1917 – konali slávnostné služby Božie na ktorých bol otvorený mikulášsky evanjelický sirotinec,“ poukázal na historické súvislosti, ktoré predchádzali vzniku sirotinca. Podotkol tiež, že napriek všetkým ťažkostiam, ktoré tu boli, možno len s vďakou vyznať, že to Bol sám Hospodin, ktorý túto prácu viedol a požehnával. „Pán Boh sa priznal k úprimným snahám o pomoc blížnemu. Žiaľ – na evanjelický sirotinec bola 24. augusta 1950 uvalená národná správa a 1. júla 1951 bol sirotinec poštátnený. Dovtedy tu však bolo odchovaných, zaopatrených 434 detí, vrátane židovských detí zachránených pred koncentračnými tábormi – na čom mal veľkú zásluhu brat farár Vladimír Kuna, ktorý bol aj počas 2. svetovej vojny správcom sirotinca,“ konštatoval biskup M. Klátik.
Dodal, že aj na tomto konkrétnom príklade možno vidieť, akú silu má to, keď sa ako kresťania, bratia a sestry, spoločne zasadzujú za správnu vec, hoci jej realizácia si vyžaduje neustálu snahu, horlenie, i obetovania času a pohodlia.
Odkaz sirotinca súčasníkom pripomenie tabuľa
Súčasťou služieb Božích bolo divadelné predstavenie detí z besiedky, ktoré pod vedením Evy Štofčíkovej priblížili scénku zo života v sirotinci. Momenty, ktoré poukázali na ťažký údel niektorých detí, ktoré sa dostali do opatery sirotinca, poukázali na aktuálnosť vzájomnej pomoci a pomoci slabším. Hudobnými vstupmi – hrou na priečnej flaute – do programu prispela absolventka banskobystrického konzervatória Lucia Bencúrová s klavírnym sprievodom pedagogičky Základnej umeleckej školy J. L. Bellu Andrey Gärtnerovej.
Po službách Božích sa zhromaždenia veriacich presunulo z kostola do areálu niekdajšieho sirotinca. Po príhovoroch a básni v podaní Anny Kráľovej nasledovalo odhalenie tabule, ktorá bude pripomínať, že na tomto mieste kedysi stál evanjelický sirotinec. Tabuľa súčasníkom odkazuje:
„Táto budova, postavená v roku 1926, slúžila až do roku 1950 ako evanjelický sirotinec. Svoj domov a lásku v nej našlo 434 opustených detí vrátane 26 zachránených židovských detí počas II. svetovej vojny. V r. 1941 – 1950 tu pôsobila aj Evanjelická materská škola Záhradka Pánova a v r. 1992 – 2002 Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku.“
Pamätnú tabuľu odhalil generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik.
