Každý rok pred adventom na stretnutí žien v Cirkevnom zbore ECAV Soľ spoločne pripravujeme adventné vence. Tento rok sme sa zišli na fare 23. novembra za hojnej účasti sestier zo zboru. Adventné venčeky si pripravovali aj deti na detskej besiedke.
Na stretnutí žien najprv duchovným slovom poslúžila sestra kaplánka Zuzana Kubačková. Po prvej piesni sa ženám prihovorila biblickým textom z proroka Micheáša 7, 7 – 8 verš: „Ja však hľadieť chcem na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy....Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.“
Týmto textom nadviazala na predchádzajúcu poslednú nedeľu cirkevného roka – Nedeľu večnosti, ku ktorej patrí Ježišovo podobenstvo o desiatich pannách. V ňom Ježiš spomína lampy, ktoré má každý z nás. Dôležité však je to, či tá naša lampa dokáže svietiť. Práve v tom bol rozdiel medzi piatimi múdrymi a piatimi hlúpymi pannami. Múdre mysleli dopredu a pripravili si dostatok oleja. Hlúpe však na to nemysleli. Nie každý môže svoju lampu zapáliť, nie každý kresťan má skutočnú vieru. Tak ako lampu zapaľuje človek, človeka zapaľuje Boh. Tak ako Boh vdýchol dych života mŕtvej hline, oživil ju a vytvoril človeka, živú bytosť – tak Božia moc, naša dôvera v Neho dokáže zažať naše srdcia. To Božie svetlo v nás je veľmi dôležité. Izraelci žili v tme, lebo zabúdali na Boha. A kto žije v tme, ten ani nevie, kam ide. Ako píše prorok Izaiáš – preto čakali svetlo spásy. Aj prorok Micheáš hovorí o záchrane, ktorá príde od Hospodina. On bude naším Svetlom. Stalo sa tak v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi.
Adventný veniec preto v sebe nesie symboliku. Zapálením adventných sviec nemáme vytvárať iba svetlo na stole, v miestnosti, ale máme sa snažiť, aby horeli a čoraz viac svetla vydávali najmä tie naše vnútorné lampy – a to skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Dajme si teda na začiatku nového cirkevného roka záväzok, aby tie naše lampy viery neboli zhasnuté, ale mali dostatok oleja a svietili Kristovou láskou. Sestra kaplánka na konci zamyslenia povzbudila prítomné sestry, aby pri zapaľovaní adventných sviečok pamätali najmä na to, že aj ony v sebe nosia svetlo milosti. Po modlitbe a zaspievaní druhej piesne sa ženy pustili do tvorenia adventných vencov.
Aj deti si chcú zapaľovať svoje svetielka, a tak sa približovať k Vianociam. Preto sme detskú besiedku pred adventom venovali práve vytváraniu aspoň papierových adventných venčekov. Deti táto činnosť veľmi bavila a pozorne sledovali pokyny sestry kaplánky Zuzany Kubačkovej, ktorá im krok za krokom vysvetľovala a názorne ukazovala, ako postupovať, aby aj im vzniklo milé dielko. Všetky deti usilovne pracovali, a tak si na konci besiedky mohol každý domov odniesť svoj vlastný adventný veniec. Tešil deti o to viac, že si ho vyrobili vlastnými rukami.
Týmto textom nadviazala na predchádzajúcu poslednú nedeľu cirkevného roka – Nedeľu večnosti, ku ktorej patrí Ježišovo podobenstvo o desiatich pannách. V ňom Ježiš spomína lampy, ktoré má každý z nás. Dôležité však je to, či tá naša lampa dokáže svietiť. Práve v tom bol rozdiel medzi piatimi múdrymi a piatimi hlúpymi pannami. Múdre mysleli dopredu a pripravili si dostatok oleja. Hlúpe však na to nemysleli. Nie každý môže svoju lampu zapáliť, nie každý kresťan má skutočnú vieru. Tak ako lampu zapaľuje človek, človeka zapaľuje Boh. Tak ako Boh vdýchol dych života mŕtvej hline, oživil ju a vytvoril človeka, živú bytosť – tak Božia moc, naša dôvera v Neho dokáže zažať naše srdcia. To Božie svetlo v nás je veľmi dôležité. Izraelci žili v tme, lebo zabúdali na Boha. A kto žije v tme, ten ani nevie, kam ide. Ako píše prorok Izaiáš – preto čakali svetlo spásy. Aj prorok Micheáš hovorí o záchrane, ktorá príde od Hospodina. On bude naším Svetlom. Stalo sa tak v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi.
Adventný veniec preto v sebe nesie symboliku. Zapálením adventných sviec nemáme vytvárať iba svetlo na stole, v miestnosti, ale máme sa snažiť, aby horeli a čoraz viac svetla vydávali najmä tie naše vnútorné lampy – a to skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Dajme si teda na začiatku nového cirkevného roka záväzok, aby tie naše lampy viery neboli zhasnuté, ale mali dostatok oleja a svietili Kristovou láskou. Sestra kaplánka na konci zamyslenia povzbudila prítomné sestry, aby pri zapaľovaní adventných sviečok pamätali najmä na to, že aj ony v sebe nosia svetlo milosti. Po modlitbe a zaspievaní druhej piesne sa ženy pustili do tvorenia adventných vencov.
Aj deti si chcú zapaľovať svoje svetielka, a tak sa približovať k Vianociam. Preto sme detskú besiedku pred adventom venovali práve vytváraniu aspoň papierových adventných venčekov. Deti táto činnosť veľmi bavila a pozorne sledovali pokyny sestry kaplánky Zuzany Kubačkovej, ktorá im krok za krokom vysvetľovala a názorne ukazovala, ako postupovať, aby aj im vzniklo milé dielko. Všetky deti usilovne pracovali, a tak si na konci besiedky mohol každý domov odniesť svoj vlastný adventný veniec. Tešil deti o to viac, že si ho vyrobili vlastnými rukami.
