Služby Božie v Senici na 3. adventnú nedeľu boli spomienkou na významných mužov v histórii cirkevného zboru: Štefana Pilárika pri 400. výročí jeho narodenia a Jána Bežu pri 110. výročí jeho úmrtia. Slávnostným kazateľom slova Božieho bol generálny biskup ECAV Miloš Klátik.
Pozvanie na služby Božie prijali aj veriaci z Hlbokého − zo susedného cirkevného zboru, ktorý administruje senický farár Juraj Šefčík.
Brat generálny biskup kázal na text z Listu apoštola Lukáša 12, 35 − 40. Krátko spomenul aj obidve osobnosti, ktorým patrila dnešná spomienka: kňaza, spisovateľa Štefana Pilárika a učiteľa, spisovateľa a kníhtlačiara Jána Bežu. Zdôraznil, že „to najdôležitejšie, čo ich napĺňalo, usmerňovalo a dávalo silu a odvahu viery, bola Božia láska a milosť v Pánovi Ježišovi Kristovi“.
Po skončení služieb Božích bol vo farskej záhrade zasadený pamätný Strom reformácie.
Popoludní sa v zborovej sieni konalo príjemné adventné posedenie, venované spomínaným osobnostiam. Jeho hosťom bol aj generálny biskup Miloš Klátik s manželkou, sestrou farárkou Oľgou Klátikovou. V rozhovore povedal, že spolu domácim farárom a niektorými ďalšími cirkevníkmi navštívili miestny cintorín, kde sa zastavili pri viacerých hroboch významných evanjelikov aj pri pomníku Jána Bežu.
Počas popoludnia odzneli dve prednášky, spojené s videoprprezentáciou. Prvú predniesol miestny historik, stredoškolský profesor v. v. Štefan Mocko. Bola venovaná Jánovi Bežovi, ktorý síce nebol senickým rodákom, ale prakticky celý svoj plodný život prežil v tomto meste. Na učiteľské miesto nastúpil v roku 1863 do novej poschodovej budovy evanjelickej školy. Popri učiteľskom povolaní bol aj zborovým kantorom a viedol spevokol. V tomto období sa začal venovať literárnej činnosti, vydal viacero kníh, predovšetkým učebnice pre národné školy. V roku 1888 sa dobrovoľne vzdal učiteľského miesta, založil tlačiareň a venoval sa vydavateľskej a tlačiarenskej činnosti. Náhle zomrel v roku 1905 v Senici; pochovaný je na miestnom cintoríne.
V druhej prednáške hovoril domáci farár Juraj Šefčík o Štefanovi Pilárikovi, ktorý do cirkevného zboru prišiel v roku 1663. Krátko po príchode padol do tureckého zajatia. Svoje zážitky z neho opísal v básnickej skladbe Sors Pilarikiana − Los Pilárika Štěpána. Podľa tohto diela v roku 2013 naštudovalo Záhorácke divadlo v spolupráci s Komorným zborom ECAV Senica predstavenie Podivuhodný voz Boží. Napísal i ďalšie literárne diela - možno povedať, že jeho tvorbu poznačil neľahký osud prenasledovaného. Veď aj zo Senice musel ako obhajca evanjelictva kvôli svojmu presvedčeniu ujsť. Štefan Pilárik tu pôsobil len krátko v rokoch 1663 − 1672, ale napriek tomu sa významne zapísal do dejín cirkevného zboru.
Brat generálny biskup kázal na text z Listu apoštola Lukáša 12, 35 − 40. Krátko spomenul aj obidve osobnosti, ktorým patrila dnešná spomienka: kňaza, spisovateľa Štefana Pilárika a učiteľa, spisovateľa a kníhtlačiara Jána Bežu. Zdôraznil, že „to najdôležitejšie, čo ich napĺňalo, usmerňovalo a dávalo silu a odvahu viery, bola Božia láska a milosť v Pánovi Ježišovi Kristovi“.
Po skončení služieb Božích bol vo farskej záhrade zasadený pamätný Strom reformácie.
Popoludní sa v zborovej sieni konalo príjemné adventné posedenie, venované spomínaným osobnostiam. Jeho hosťom bol aj generálny biskup Miloš Klátik s manželkou, sestrou farárkou Oľgou Klátikovou. V rozhovore povedal, že spolu domácim farárom a niektorými ďalšími cirkevníkmi navštívili miestny cintorín, kde sa zastavili pri viacerých hroboch významných evanjelikov aj pri pomníku Jána Bežu.
Počas popoludnia odzneli dve prednášky, spojené s videoprprezentáciou. Prvú predniesol miestny historik, stredoškolský profesor v. v. Štefan Mocko. Bola venovaná Jánovi Bežovi, ktorý síce nebol senickým rodákom, ale prakticky celý svoj plodný život prežil v tomto meste. Na učiteľské miesto nastúpil v roku 1863 do novej poschodovej budovy evanjelickej školy. Popri učiteľskom povolaní bol aj zborovým kantorom a viedol spevokol. V tomto období sa začal venovať literárnej činnosti, vydal viacero kníh, predovšetkým učebnice pre národné školy. V roku 1888 sa dobrovoľne vzdal učiteľského miesta, založil tlačiareň a venoval sa vydavateľskej a tlačiarenskej činnosti. Náhle zomrel v roku 1905 v Senici; pochovaný je na miestnom cintoríne.
V druhej prednáške hovoril domáci farár Juraj Šefčík o Štefanovi Pilárikovi, ktorý do cirkevného zboru prišiel v roku 1663. Krátko po príchode padol do tureckého zajatia. Svoje zážitky z neho opísal v básnickej skladbe Sors Pilarikiana − Los Pilárika Štěpána. Podľa tohto diela v roku 2013 naštudovalo Záhorácke divadlo v spolupráci s Komorným zborom ECAV Senica predstavenie Podivuhodný voz Boží. Napísal i ďalšie literárne diela - možno povedať, že jeho tvorbu poznačil neľahký osud prenasledovaného. Veď aj zo Senice musel ako obhajca evanjelictva kvôli svojmu presvedčeniu ujsť. Štefan Pilárik tu pôsobil len krátko v rokoch 1663 − 1672, ale napriek tomu sa významne zapísal do dejín cirkevného zboru.
