Do celoslovenskej ankety „Senior roka“, bola v tomto roku kremnickým evanjelickým cirkevným zborom nominovaná pani Libuša Pajunková. Odborná porota ju vybrala a v pondelok 7. 12. 2015 jej v Zlatej sále Bojnického zámku odovzdali cenu „Senior roka“.
Cenu v Ankete, ktorú zastrešuje národná sieť, občianske združenie „Fórum pre pomoc starším“, pani Libuša Pajunková prevzala z rúk podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka, ktorý prevzal záštitu nad celým podujatím.
Pani Libuša Pajunková má 73 rokov. Svoje detstvo prežila na rôznych miestach Slovenska, keďže jej otec bol železničiar. Napokon sa usadili v Kremnici a dlhé roky potom pracovala ako skladníčka. Spolu s manželom vychovala dve deti: dcéru Libušu a syna Milana. Je oddanou a aktívnou členkou Cirkevného zboru ECAV Kremnica. V minulosti v ňom pôsobila ako presbyterka, dodnes všemožne pomáha pri rôznych zborových podujatiach a vedie deti v nedeľnej škole nielen dobrým slovom, ale i k zručnosti pri rôznych tvorivých prácach. S veľkým oduševnením navštevuje starších, chorých a imobilných obyvateľov nášho mesta. V tomto roku uplynulo presne 15 rokov, odkedy sa bez prerušenia venuje najstaršej, 104-ročnej obyvateľke Kremnice pani Helenke Majerovej, ktorá je najstaršou členkou nášho zboru. Pani Majerová je imobilná a prakticky nevidiaca. Počas návštev jej sestra Libuška prináša čerstvé kvety zo svojej záhrady, čerstvé ovocné plody, voňavé koláče. Číta jej cirkevnú tlač, spieva s ňou duchovné piesne, informuje ju o dianí v cirkvi, o bohoslužbách z ostatnej nedele a iných cirkevných aktivitách. Jej uznanie je o to väčšie, že sama pani Libuška je po operácii bedrového kĺbu a doma sa stará o manžela Milana s Alzheimerovou chorobou.
Nechceme nikoho uprednostňovať ani príliš vyzdvihovať nad ostatných, chceli sme touto nomináciou len uznať jednoduchú a skromnú, ale pritom vzácnu a výnimočnú ženu. Ženu, ktorá dokáže obetovať svoj voľný čas pre zlepšenie života druhého, či je to dieťa, alebo senior. Chceme uznať človeka, ktorý sa snaží čo i len v najmenšom možnom meradle o zlepšenie zdravia toho druhého, dáva mu lásku, pozornosť, vzornú a obetavú starostlivosť, robí mu spoločnosť. A robí to vo voľnom čase a nezištne. Dnes sú totiž práve takíto ľudia často nedocenení v rodine, v meste, v spoločnosti...
Aj touto cestou ešte raz pani Libuši Pajunkovej úprimne blahoželáme.
Pani Libuša Pajunková má 73 rokov. Svoje detstvo prežila na rôznych miestach Slovenska, keďže jej otec bol železničiar. Napokon sa usadili v Kremnici a dlhé roky potom pracovala ako skladníčka. Spolu s manželom vychovala dve deti: dcéru Libušu a syna Milana. Je oddanou a aktívnou členkou Cirkevného zboru ECAV Kremnica. V minulosti v ňom pôsobila ako presbyterka, dodnes všemožne pomáha pri rôznych zborových podujatiach a vedie deti v nedeľnej škole nielen dobrým slovom, ale i k zručnosti pri rôznych tvorivých prácach. S veľkým oduševnením navštevuje starších, chorých a imobilných obyvateľov nášho mesta. V tomto roku uplynulo presne 15 rokov, odkedy sa bez prerušenia venuje najstaršej, 104-ročnej obyvateľke Kremnice pani Helenke Majerovej, ktorá je najstaršou členkou nášho zboru. Pani Majerová je imobilná a prakticky nevidiaca. Počas návštev jej sestra Libuška prináša čerstvé kvety zo svojej záhrady, čerstvé ovocné plody, voňavé koláče. Číta jej cirkevnú tlač, spieva s ňou duchovné piesne, informuje ju o dianí v cirkvi, o bohoslužbách z ostatnej nedele a iných cirkevných aktivitách. Jej uznanie je o to väčšie, že sama pani Libuška je po operácii bedrového kĺbu a doma sa stará o manžela Milana s Alzheimerovou chorobou.
Nechceme nikoho uprednostňovať ani príliš vyzdvihovať nad ostatných, chceli sme touto nomináciou len uznať jednoduchú a skromnú, ale pritom vzácnu a výnimočnú ženu. Ženu, ktorá dokáže obetovať svoj voľný čas pre zlepšenie života druhého, či je to dieťa, alebo senior. Chceme uznať človeka, ktorý sa snaží čo i len v najmenšom možnom meradle o zlepšenie zdravia toho druhého, dáva mu lásku, pozornosť, vzornú a obetavú starostlivosť, robí mu spoločnosť. A robí to vo voľnom čase a nezištne. Dnes sú totiž práve takíto ľudia často nedocenení v rodine, v meste, v spoločnosti...
Aj touto cestou ešte raz pani Libuši Pajunkovej úprimne blahoželáme.
