Do projektu „Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok“ pre deti v sociálne slabších rodinách v Srbsku sa okrem CZ ECAV Podlužany, ktorý projekt pred piatimi rokmi odštartoval, sa tento rok zapojili zas ďalšie naše cirkevné zbory.
Opäť sa priblížil čas Vianoc, radosti a veselosti, a ako nám to plynie aj zo samotnej podstaty týchto sviatkov – čas štedrosti. To preto, lebo vnímame, že sme boli Bohom obdarovaní v tej najväčšej možnej miere prostredníctvom Jeho Syna Pána Ježiša Krista. Toto sa snažíme, aj keď len v nedokonalej miere, odzrkadliť aj v našom konaní. Ani tento rok sme nevynechali možnosť potešiť deti v Srbsku, ktoré žijú v náhradných, ohrozených a sociálne slabých rodinách. Približne polovicu tvoria slovenské deti vo Vojvodine.
Keďže sa po minuloročnom vianočnom projekte ohlásili ďalšie cirkevné zbory s ochotou zapojiť sa, mohli sme pre tento rok navýšiť počet prijímateľov tejto pomoci z 350 na 440 detí. S prípravou sme začali už koncom septembra. Postupne sa rozdeľoval zoznam medzi domácich a cirkevné zbory: Bratislava, Kalná nad Hronom, Kšinná, Kuková, Nitrianska Streda, Párnica, Slatina nad Bebravou, Stará Turá, Sučany, Topoľčany, Uhrovec, Zemianske Podhradie, Zvolen, Necpaly a Trenčianske Stankovce. Zapojili sa i základné školy v regióne a mnoho jednotlivcov. Vďaka všetkým zúčastneným sa podarilo naplniť ešte omnoho viac škatúľ predpísanými novými vecami a 24. novembra 2015 v nočných hodinách sme mohli vyraziť na cestu do Srbska. Tá bola až na štandardné problémy a obštrukcie na srbskej colnici, s pomocou Božou i pomocou nášho policajného pridelenca na veľvyslanectve v Belehrade, celkom pokojná a vo štvrtok ráno sme mohli celý náklad odovzdať „Centru sociálnej práce a pomoci v Kovačici“. Pani riaditeľka Ana Farkaš, ktorá nás bola čakať v noci na hraniciach, nás milo prijala, ako aj ostatní pracovníci strediska.
Nasledovalo stretnutie s novými predstaviteľmi okresu Kovačica, počas ktorého sme sa rozprávali o našej dlhoročnej spolupráci a službe pre deti zo Srbska, ktorú s láskou konáme. Mal som možnosť navštíviť mnohé rodiny, pracovníkov v cirkevnom zbore a vyučujúcich detskú besiedku, ktorým som odovzdal zakúpené materiály a spevníky. Jedným z najsilnejších momentov cesty bola návšteva jednej z náhradných rodín v Debeljači, kde sú umiestnené deti, ktoré poznáme aj z našich spoločných táborov, rozhovor s nimi, ich náhradnou mamou i odprevadenie do základnej školy na popoludňajšie vyučovanie (keďže pre množstvo detí v týchto obciach sa musia deti striedať na dopoludňajšom a popoludňajšom vyučovaní, tzv. dve zmeny).
Aj pri pohľade na tohtoročné pripravené a láskou naplnené vianočné balíčky do Srbska musím povedať – a to aj v kontexte utečeneckej krízy –, že ľudia na Slovensku vedia otvoriť svoje srdcia, ak ich má kto správne motivovať. Ďakujem Pánu Bohu za každého jednotlivca, za všetky cirkevné zbory, za tých, ktorí zabezpečili cestu a prevoz pomoci a prosím o Jeho požehnanie pre každé naše ďalšie nepatrné dielo, ktoré môže a má pomôcť tým, ktorí to práve a nevyhnutne potrebujú.
Keďže sa po minuloročnom vianočnom projekte ohlásili ďalšie cirkevné zbory s ochotou zapojiť sa, mohli sme pre tento rok navýšiť počet prijímateľov tejto pomoci z 350 na 440 detí. S prípravou sme začali už koncom septembra. Postupne sa rozdeľoval zoznam medzi domácich a cirkevné zbory: Bratislava, Kalná nad Hronom, Kšinná, Kuková, Nitrianska Streda, Párnica, Slatina nad Bebravou, Stará Turá, Sučany, Topoľčany, Uhrovec, Zemianske Podhradie, Zvolen, Necpaly a Trenčianske Stankovce. Zapojili sa i základné školy v regióne a mnoho jednotlivcov. Vďaka všetkým zúčastneným sa podarilo naplniť ešte omnoho viac škatúľ predpísanými novými vecami a 24. novembra 2015 v nočných hodinách sme mohli vyraziť na cestu do Srbska. Tá bola až na štandardné problémy a obštrukcie na srbskej colnici, s pomocou Božou i pomocou nášho policajného pridelenca na veľvyslanectve v Belehrade, celkom pokojná a vo štvrtok ráno sme mohli celý náklad odovzdať „Centru sociálnej práce a pomoci v Kovačici“. Pani riaditeľka Ana Farkaš, ktorá nás bola čakať v noci na hraniciach, nás milo prijala, ako aj ostatní pracovníci strediska.
Nasledovalo stretnutie s novými predstaviteľmi okresu Kovačica, počas ktorého sme sa rozprávali o našej dlhoročnej spolupráci a službe pre deti zo Srbska, ktorú s láskou konáme. Mal som možnosť navštíviť mnohé rodiny, pracovníkov v cirkevnom zbore a vyučujúcich detskú besiedku, ktorým som odovzdal zakúpené materiály a spevníky. Jedným z najsilnejších momentov cesty bola návšteva jednej z náhradných rodín v Debeljači, kde sú umiestnené deti, ktoré poznáme aj z našich spoločných táborov, rozhovor s nimi, ich náhradnou mamou i odprevadenie do základnej školy na popoludňajšie vyučovanie (keďže pre množstvo detí v týchto obciach sa musia deti striedať na dopoludňajšom a popoludňajšom vyučovaní, tzv. dve zmeny).
Aj pri pohľade na tohtoročné pripravené a láskou naplnené vianočné balíčky do Srbska musím povedať – a to aj v kontexte utečeneckej krízy –, že ľudia na Slovensku vedia otvoriť svoje srdcia, ak ich má kto správne motivovať. Ďakujem Pánu Bohu za každého jednotlivca, za všetky cirkevné zbory, za tých, ktorí zabezpečili cestu a prevoz pomoci a prosím o Jeho požehnanie pre každé naše ďalšie nepatrné dielo, ktoré môže a má pomôcť tým, ktorí to práve a nevyhnutne potrebujú.
