Pastiersky list Zboru biskupov ECAV na Slovensku na 1. sviatok vianočný 25. decembra 2015
Milí bratia a milé sestry!
Počas Vianoc k nám zaznieva anjelská zvesť: „Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2, 11)
Túto zvesť Vianoc však nestačí iba počuť, ale je potrebné ju aj prijať. Preto je dôležité, aby sme s posolstvom Vianoc mali osobnú skúsenosť. Túto potrebu deklarujú svojou aktivitou betlehemskí pastieri. Po vypočutí zvesti anjelov si povedali: „Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán.“ (L 2, 15) Ich príklad nás pozýva, aby sme − len počúvajúc − neostali na povrchu diania. Po vypočutí musíme „ísť až do Betlehema“, teda ku koreňu vecí. Je potrebné, aby sme podľa vzoru pastierov našli aj my Narodeného, ktorý − podľa predpovede prorokov − prišiel kvôli nám.
Jeho príchod do nášho života prináša usmernenie a prestavbu hodnôt. Evanjeliá o Ježišovom narodení to deklarujú hneď na vzťahu Jozefa a Márie. Ich vzájomnej známosti pre vážne nedorozumenie hrozí rozchod (Mt 1, 18 − 19). Zdanlivo neriešiteľný problém nachádza východisko, keď ho Jozef začne vidieť z Božej perspektívy (Mt 1, 20− 21). Vtedy spoločne s Máriou prijímajú Božiu vôľu pre svoje manželstvo (Mt 1, 24 − 25). Aj v našej spoločnosti by bolo menej rozvodov, keby sme sa na problémy, ktoré trápia naše partnerské vzťahy, nedívali svojimi egoistickými očami. Učme sa Božiemu pohľadu na vzájomné manželské spolužitie a naplnenie Božej vôle viďme ako program a poslanie. Vtedy svetlo Božej milosti prenikne aj naše rodiny.
Stáť pred betlehemskými jasľami znamená rozpoznať bohatstvo v každom narodenom dieťati. Pre Jozefa a Máriu nebolo jednoduché prijať dieťatko. Boli chudobní a v rámci platných židovských zákonov Mária riskovala hanbu a ohrozenie na vlastnom živote. Napriek tomu sa nezbavujú dieťaťa ako momentálnej záťaže, ale vidia v ňom obohatenie pre seba i pre celý svet. Beda ľudstvu, ktoré vo vlastných deťoch vidí bremeno. Rodina i národ, ktorý takto zmýšľa, nemá budúcnosť. Deti nie sú záťažou, ale bohatstvom.
Chudoba maštale a betlehemských jasieľ skrýva obrovské bohatstvo − perlu lásky. Objavujú ju podľa vzoru mudrcov iba tí, ktorí sa neštítia vstúpiť do priestoru chudoby a v obdarovaní biedneho vidia poslanie svojej cesty. Tento priestor chudoby je okolo nás v podobe bezdomovcov, utečencov a rôznych nešťastných ľudí. Tým, ktorí našli Narodeného, sa zmysluplnou stáva cesta konajúcej lásky nášho života, ktorá je znamením toho, že láska Boha k nám, ľuďom, v narodenom Kristovi prenikla náš život. Dokážme skutkami lásky, že aj nám sa narodil Spasiteľ.
Bratia a sestry!
Poďme „až do Betlehema“, aby nám nastal čas radosti a veselosti. Prajeme Vám požehnané vianočné sviatky aj celý rok 2016.
S úctou Miloš Klátik, generálny biskup
Milan Krivda, biskup ZD
Slavomír Sabol, biskup VD
Počas Vianoc k nám zaznieva anjelská zvesť: „Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2, 11)
Túto zvesť Vianoc však nestačí iba počuť, ale je potrebné ju aj prijať. Preto je dôležité, aby sme s posolstvom Vianoc mali osobnú skúsenosť. Túto potrebu deklarujú svojou aktivitou betlehemskí pastieri. Po vypočutí zvesti anjelov si povedali: „Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán.“ (L 2, 15) Ich príklad nás pozýva, aby sme − len počúvajúc − neostali na povrchu diania. Po vypočutí musíme „ísť až do Betlehema“, teda ku koreňu vecí. Je potrebné, aby sme podľa vzoru pastierov našli aj my Narodeného, ktorý − podľa predpovede prorokov − prišiel kvôli nám.
Jeho príchod do nášho života prináša usmernenie a prestavbu hodnôt. Evanjeliá o Ježišovom narodení to deklarujú hneď na vzťahu Jozefa a Márie. Ich vzájomnej známosti pre vážne nedorozumenie hrozí rozchod (Mt 1, 18 − 19). Zdanlivo neriešiteľný problém nachádza východisko, keď ho Jozef začne vidieť z Božej perspektívy (Mt 1, 20− 21). Vtedy spoločne s Máriou prijímajú Božiu vôľu pre svoje manželstvo (Mt 1, 24 − 25). Aj v našej spoločnosti by bolo menej rozvodov, keby sme sa na problémy, ktoré trápia naše partnerské vzťahy, nedívali svojimi egoistickými očami. Učme sa Božiemu pohľadu na vzájomné manželské spolužitie a naplnenie Božej vôle viďme ako program a poslanie. Vtedy svetlo Božej milosti prenikne aj naše rodiny.
Stáť pred betlehemskými jasľami znamená rozpoznať bohatstvo v každom narodenom dieťati. Pre Jozefa a Máriu nebolo jednoduché prijať dieťatko. Boli chudobní a v rámci platných židovských zákonov Mária riskovala hanbu a ohrozenie na vlastnom živote. Napriek tomu sa nezbavujú dieťaťa ako momentálnej záťaže, ale vidia v ňom obohatenie pre seba i pre celý svet. Beda ľudstvu, ktoré vo vlastných deťoch vidí bremeno. Rodina i národ, ktorý takto zmýšľa, nemá budúcnosť. Deti nie sú záťažou, ale bohatstvom.
Chudoba maštale a betlehemských jasieľ skrýva obrovské bohatstvo − perlu lásky. Objavujú ju podľa vzoru mudrcov iba tí, ktorí sa neštítia vstúpiť do priestoru chudoby a v obdarovaní biedneho vidia poslanie svojej cesty. Tento priestor chudoby je okolo nás v podobe bezdomovcov, utečencov a rôznych nešťastných ľudí. Tým, ktorí našli Narodeného, sa zmysluplnou stáva cesta konajúcej lásky nášho života, ktorá je znamením toho, že láska Boha k nám, ľuďom, v narodenom Kristovi prenikla náš život. Dokážme skutkami lásky, že aj nám sa narodil Spasiteľ.
Bratia a sestry!
Poďme „až do Betlehema“, aby nám nastal čas radosti a veselosti. Prajeme Vám požehnané vianočné sviatky aj celý rok 2016.
S úctou Miloš Klátik, generálny biskup
Milan Krivda, biskup ZD
Slavomír Sabol, biskup VD