Vzácny čas adventu využil Cirkevný zbor ECAV Giraltovce pod vedením zborového farára Mgr. Martina Fečka na to, aby pripravil adventné stretnutie dôchodcov, a to 18. 12. 2015 v Železníku a 19. 12. 2015 v Giraltovciach.
„Pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky.“ (L 3, 4)
Pripravujme cestu, vyrovnajme chodníky, Pán prichádza, vraví Písmo. Pripravujme si dušu, otvárajme srdcia, nastal príhodný čas, čas adventu. Advent je aj časom vnútorných stíšení, časom zamyslení nad vlastnou cestou života, časom tichého rozhovoru s naším nebeským Otcom. Vzácny čas na dušu! V tichom adventnom čase, sú ľudské srdcia radostnejšie, sú viac otvorené Božím pravdám.
Skrátené služby Božie so spoveďou a Večerou Pánovou sa v oboch kostoloch začali o 13.00 hodine. Po nich nasledovalo posedenie s občerstvením na miestnom obecnom úrade v Železníku a na fare v zborovej miestnosti v Giraltovciach. Boli to vzácne chvíle, prežité v kostole pri spoločnej spovedí a neskôr pri spoločne prestretom stole a pri rozhovoroch s bratmi a sestrami, s ktorými sa mnohí už dlhší čas nevideli. Prišli skoro všetci pozvaní a úsmevy na ich tvárach svedčili o tom, že radosť je práve teraz hosťom v ich duši.
Advent je milostí čas, Božia ruka je vystretá a volá nás: Poď, sestra aj brat, pre Pána pracovať. Poď! Dvere sú otvorené! Čas je príhodný! Využime darovaný čas na službu našim bratom a sestrám, ktorí už nie sú na vrchole svojich síl, ale ich život už rokmi oťažel. No sú tu, medzi nami, sú to stále tí istí, ktorí v svojom čase rozdávali, ktorí vždy ochotne pridali ruku k dielu na Pánovej vinici. No dnes, keď ich krok zneistel a zdobia ich šediny, potrebujú pocit, že nám na nich záleží, že nezabúdame. Náš cirkevný zbor nezabúda na šediny, nezabúda na našich starších bratov a sestry, vytvára priestor na spoločné stretnutia pri Božom slove aj pri spoločne prestretom stole. Zamýšľať sa nad šedinami, nad životom, ktorý je už krehký, je ušľachtilé a venovať im svoj čas je múdre. Je to vzácny a zmysluplne strávený čas pri horiacich sviečkach s tými, ktorí už svoj chlieb života rozdali, ale sú tu a tešia sa, keď sa môžu spoločne stretávať. Vďaka za dobrú myšlienku, vďaka za požehnaný čas venovaný našim starším bratom a sestrám.
„Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam.“ (Ž 71, 18)
Pripravujme cestu, vyrovnajme chodníky, Pán prichádza, vraví Písmo. Pripravujme si dušu, otvárajme srdcia, nastal príhodný čas, čas adventu. Advent je aj časom vnútorných stíšení, časom zamyslení nad vlastnou cestou života, časom tichého rozhovoru s naším nebeským Otcom. Vzácny čas na dušu! V tichom adventnom čase, sú ľudské srdcia radostnejšie, sú viac otvorené Božím pravdám.
Skrátené služby Božie so spoveďou a Večerou Pánovou sa v oboch kostoloch začali o 13.00 hodine. Po nich nasledovalo posedenie s občerstvením na miestnom obecnom úrade v Železníku a na fare v zborovej miestnosti v Giraltovciach. Boli to vzácne chvíle, prežité v kostole pri spoločnej spovedí a neskôr pri spoločne prestretom stole a pri rozhovoroch s bratmi a sestrami, s ktorými sa mnohí už dlhší čas nevideli. Prišli skoro všetci pozvaní a úsmevy na ich tvárach svedčili o tom, že radosť je práve teraz hosťom v ich duši.
Advent je milostí čas, Božia ruka je vystretá a volá nás: Poď, sestra aj brat, pre Pána pracovať. Poď! Dvere sú otvorené! Čas je príhodný! Využime darovaný čas na službu našim bratom a sestrám, ktorí už nie sú na vrchole svojich síl, ale ich život už rokmi oťažel. No sú tu, medzi nami, sú to stále tí istí, ktorí v svojom čase rozdávali, ktorí vždy ochotne pridali ruku k dielu na Pánovej vinici. No dnes, keď ich krok zneistel a zdobia ich šediny, potrebujú pocit, že nám na nich záleží, že nezabúdame. Náš cirkevný zbor nezabúda na šediny, nezabúda na našich starších bratov a sestry, vytvára priestor na spoločné stretnutia pri Božom slove aj pri spoločne prestretom stole. Zamýšľať sa nad šedinami, nad životom, ktorý je už krehký, je ušľachtilé a venovať im svoj čas je múdre. Je to vzácny a zmysluplne strávený čas pri horiacich sviečkach s tými, ktorí už svoj chlieb života rozdali, ale sú tu a tešia sa, keď sa môžu spoločne stretávať. Vďaka za dobrú myšlienku, vďaka za požehnaný čas venovaný našim starším bratom a sestrám.
„Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam.“ (Ž 71, 18)
