490. výročie reformácie v Partizánskej (Nemeckej) Ľupči

490. výročie reformácie v Partizánskej (Nemeckej) Ľupči

Cirkevný zbor ECAV Partizánska Ľupča si začiatkom júla 2015 pripomenul 490. výročie prvej písomnej zmienky o reformácii v bývalom kráľovskom mestečku Nemecká Ľupča.
Podľa starého rukopisu Diarium Puchalianum už v roku 1525 boli obyvatelia Nemeckej Ľupče luteráni a v obidvoch mestských chrámoch, malom špitálskom chráme pri cmiteri (kostôlok) a veľkom Kostole sv. Matúša na námestí, sa Večera Pánova prisluhovala „pod obojím“. V tom istom roku začali luteráni stavať mestskú vežu pri Kostole sv. Matúša. Za reformátora Nemeckej Ľupče a za organizátora evanjelického cirkevného zboru možno považovať kňaza Štefana Špettingera. Podľa katolíckeho schematizmu od Némethyho bol Špettinger pre „luteránsku herézu“ odsúdený na väzenie v roku 1525. Na základe archívnych dokumentov mesta Banská Bystrica prof. Karol Rozenauer píše: „V roku 1530 si mesto Banská Bystrica povolalo Špettingera za hlavného farára. Tento bol dovtedy farárom Nemecko Lupčianskym a predtým farárom v Krakove." V liste, ktorý Špettinger písal 15. apríla 1530 z Nemeckej Ľupče pred svojím nastúpením do Banskej Bystrice, uvádza, „.... že bol s viacerými evanjelickými kňazmi obžalovaný a predvolaný do Ostrihomu, kde boli uväznení. Palatín Štefan Verboczy ich chcel popraviť, pretože sa Ľupčania prihlásili medzi prvými ku Lutherovej reformácii".

Práve tieto udalosti si cirkevný zbor pripomenul na celozborových slávnostiach, ktoré sa začali už v sobotu večer 11. júla 2015 službami Božími so spoveďou a prisluhovaním velebnej sviatosti svätej Večere Pánovej v matkocirkevnom chráme Božom v Partizánskej Ľupči. Slovom Božím pri tejto príležitosti poslúžil velebný brat farár Vladislav Ivičiak z Báčskeho Petrovca v Srbsku, ktorý bol od piatka spolu s 50 členmi slovenského evanjelického cirkevného zboru z Báčskeho Petrovca na partnerskej návšteve cirkevného zboru v Partizánskej Ľupči.

Po službách Božích bolo v chráme Božom duchovno-hudobné pásmo venované odkazu a dielu Juraja Tranovského, ktorého manželka po jeho smrti do roku 1643 bývala na ľupčianskej fare. Pásmo pripravil, režíroval a spevom i hrou na organe viedol brat Martin Melišík, kantor cirkevného zboru v Záriečí. Svojou prítomnosťou od soboty večera cirkevný zbor poctil dištriktuálny brat biskup VD Slavomír Sabol s manželkou.

Slávnosť vyvrcholila v nedeľu dopoludnia 12. júla 2015 slávnostnými službami Božími v matkocirkevnom chráme Božom, na ktorých slovom Božím poslúžil dôstojný brat biskup VD Slavomír Sabol. Históriu ľupčianskeho cirkevného zboru priblížili domáci zborový farár Ján Molčan a zborová dozorkyňa Janka Janičinová. Služby Božie svojím vystúpením obohatil spevokol cirkevného zboru z Báčskeho Petrovca, ako i domáca hudobná skupina Hosana.

Po službách Božích boli v areáli kostola zasadené dva pamätné stromy reformácie: jeden k 490. výročiu reformácie v Partizánskej (Nemeckej) Ľupči a druhý k 600. výročiu upálenia majstra Jana Husa.

Slávnosť pokračovala posvätením historického dvojkríža pred miestnou evanjelickou farou. Tento historický dvojkríž pochádza z roku 1783 a pôvodne bol umiestnený na drevenom tolerančnom chráme, ktorý v roku 1785 vyhorel. Zreštaurovaný dvojkríž, ktorý tvorí pamätník 490. výročia reformácie Partizánskej (Nemeckej) Ľupče a 600. výročia upálenia majstra Jana Husa posvätil dôstojný brat biskup VD Slavomír Sabol. Slávnosť bola ukončená mohutným spevom hymnickej piesne „Kto za pravdu horí...“, do ktorého sa pridal zvučný hlahol „Lutherových zvonov“ ľupčianskeho evanjelického chrámu Božieho.

Na drevených trámoch kancelárie ľupčianskej fary sa zachoval latinský nápis z roku 1687, ktorý je vyznaním predkov z minulosti a naším krédom v prítomnosti s nádejou upretou do budúcnosti: „V ranách Spasiteľa chcem žiť a prajem si zomierať. Či žijem, či zomieram, akokoľvek sa rúti svet, moja nádej je Kristus! Aj keď zúri satan, čokoľvek sa diať bude, Kristus bude moja nádej!"

Galéria k článku