Evanjelici v Bánovciach nad Bebravou sa už 20 rokov schádzajú na službách Božích v bývalej židovskej synagóge, ktorá slúži ako evanjelický chrám. Okrúhle výročie jeho posvätenia si pripomenuli v poslednú nedeľu cirkevného roka 22. 11. 2015. Kazateľom bol generálny biskup Miloš Klátik.
Brat generálny biskup poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o opravy, rekonštrukciu a prebudovanie synagógy na evanjelický chrám a udržiavajú ho, aby bol pekný a funkčný.
Vyjadril radosť nad tým, že kostol je zaplnený do posledného miesta, a zdôraznil, že jeho najväčšou ozdobou sú práve tí, ktorí sa v ňom stretávajú a počúvajú Božie slovo. V kázni sa inšpiroval slovami proroka Izaiáša (Iz 35, 3 - 8): „Posilnite ochablé ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni Vás.“ Vysvetlil, že Božia pomsta nie je taká, ako ju praktizujú ľudia a Pánov príchod máme očakávať s nádejou, radosťou, ale nie nečinne. „Kto verí v Ježiša Krista, bude s ním aj večne žiť. Radostná nádej dáva kresťanovi už tu na tejto zemi novú silu aj chuť do života. Preto nestrácajme pokoj, odvahu a optimizmus. Neprestávajme sa s nádejou pozerať do budúcnosti. Pán Boh nás volá k aktívnemu a činorodému životu. Nikdy nesmieme zabúdať na svoje poslanie v rodine, cirkvi, na svoju prácu a povinnosti. Akékoľvek nečinné očakávanie príchodu Ježia Krista je nekresťanské a pomýlené. Preto vynakladajme všetko svoje úsilie k práci za všetko dobré, šľachetné a milé Bohu.“
Slávnostnú atmosféru počas služieb Božích umocnil hudobný program dorastu a mládeže; zaspieval aj domáci cirkevný spevokol a spoločenstvo rodín. Stručnú históriu zboru priblížila domáca farárka Renáta Madzinová.
Po službách Božích zasadili neďaleko evanjelického kostola v Bánovciach v rámci projektu 500 stromov reformácie v ECAV na Slovensku lipku. Lopatu hliny k jej koreňom nasypali okrem generálneho biskupa, domácich farárov a zborového dozorcu Milana Hrčku aj deti z detskej besiedky, konfirmandi a viacerí členovia cirkevného zboru. Renáta Madzinová vyslovila želanie, aby tak, ako bude lipka rozvoniavať priestor pred kostolom, aj náš život voňal láskou Kristovou a aby to bolo na našich životoch aj vidieť.
Z histórie i súčasnosti cirkevného zboru
Cirkevný zbor v Bánovciach nad Bebravou vznikol prijatím reformačného učenia Martina Luthera, ktoré tu hlásal kňaz Bazílius Modonius už v roku 1524. O víťazstve reformácie v tomto meste a okolí svedčí aj skutočnosť, že okrem dvoch kostolov bola v Bánovciach aj evanjelická vyššia škola - lýceum, z ktorého vyšlo mnoho významných kňazov a učiteľov. Dobu prvého rozkvetu tohto zboru i jeho existencie ukončila po 160 rokoch násilná protireformácia a rekatolizácia. V roku 1661 Mária Forgáchová vyhnala z Bánoviec evanjelického farára Jána Bartolomeidesa a s pomocou ozbrojeného vojska odňala evanjelikom obidva kostoly a aj s kaštieľom ich odovzdala jezuitom. Vyhnaní evanjelickí kňazi a učitelia však pod ochranou rodiny Ottlíkovej pokračovali v činnosti v dovtedajšej fílii v Horných Ozorovciach, kde sa v ich kaštieli konali služby Božie aj v časoch najväčšieho prenasledovania evanjelikov.
Keď si Juraj Ottlík vymohol povolenie postaviť v Horných Ozorovciach evanjelický kostol, ktorý posvätili v roku 1725, a najmä po legalizovaní cirkevného zboru na základe Tolerančného patentu, nastalo druhé obdobie rozkvetu tohto zboru, v ktorom sa matkocirkvou stali Horné Ozorovce a Bánovce nad Bebravou bez evanjelického kostola zostali jeho fíliou. V roku 1815 bola v Horných Ozorovciach postavená zvonica, neskôr aj evanjelická škola, kantorský byt, zborový dom, nová fara a v rokoch 1968 - 1970 sa uskutočnila generálna oprava kostola, ku ktorému pristavili vežu, zborovú sieň, chrámovú predsieň a sakristiu. Všetko dianie sa dovtedy sústreďovalo v Horných Ozorovciach.
Vo filiálke v Bánovciach nad Bebravou sa postupne začalo vytváralo nové centrum cirkevno-náboženského života, avšak evanjelici tu stále nemali svoj kostol ani zborovú miestnosť. Keď sa po Nežnej revolúcii zmenili politické pomery a bývalá židovská synagóga v strede mesta sa dostala do dražby, rozhodli sa kúpiť ju od štátneho podniku Nábytok Nitra za 507-tisíc vtedajších korún československých. Vďaka pôžičke kúpili aj vedľajšiu budovu, a tak v roku 1992 získali vlastný zborový dom, v ktorom zriadili zborovú sieň. Je na ňom pamätná tabuľa venovaná evanjelickému kňazovi, spisovateľovi, jazykovedcovi a etnografovi Jurajovi Rybayovi, rodákovi z Dolných Ozoroviec.
Premena synagógy na evanjelický chrám
Rekonštrukcia synagógy a jej prestavba na evanjelický chrám trvala štyri roky. Veľkú zásluhu na tom mal farár Vladimír Majdúch, presbyteri, mnohí obetaví cirkevníci, pomohli aj susedné zbory (Podlužany, Uhrovec, Slatina, Nové Mesto) a mestské a obecné úrady. Vymenila sa krytina, opravil sa krov, prestaval a zariadil sa interiér, urobilo sa vykurovanie... Rodina bývalého dozorcu Jána Šveca darovala kríž na štít chrámu, rodina Milana Buchela dala zhotoviť krstiteľnicu z červeného smreka, akademický sochár M. Suchár daroval umelecký reliéf na oltár. Kostol posvätil 19. novembra 1995 vtedajší biskup Západného dištriktu Ivan Osuský; kazateľom bol senior Milan Kubík. Bola to mimoriadne historická chvíľa a veľká radosť, veď po 285 rokoch mali evanjelici v Bánovciach nad Bebravou konečne svoj kostol. Na posviacke sa zúčastnili veriaci a farári z okolitých obcí, spevokoly aj hostia z Dánska, ktorí odovzdali finančný dar na kúpu organa. Farár Vladimír Majdúch odišiel v roku 1996 do dôchodku; po ňom v bánovskom zbore krátko pôsobila kaplánka Alica Bachárová a od roku 1997 Radomír Vařák. Od augusta 2004 sú farármi v Bánovciach nad Bebravou manželia Ivo a Renáta Madzinovci.
Bohatá činnosť a opora v spolupracovníkoch
Cirkevný zbor ECAV Bánovce nad Bebravou-Horné Ozorovce má v súčasnosti 2 214 členov. Je zložený z matkocirkvi Horné Ozorovce, filiálky Bánovce nad Bebravou a 46 diaspor. Služby Božie bývajú pravidelne každú nedeľu dopoludnia v Horných Ozorovciach aj v Bánovciach nad Bebravou, večer v bánovskej nemocnici a raz za mesiac v domove dôchodcov.
„Sme vďační Pánu Bohu, že pri rozsiahlej duchovnej práci máme oporu v spolupracovníkoch, ktorí v cirkevnom zbore pomáhajú v mnohých oblastiach. Tešíme sa z práce detských besiedok, biblických hodín dorastu, mládeže, dospelých, biblických hodín v sociálnom zariadení Archa, modlitebného týždňa, modlitebných stretnutí, stretnutí rodín, spevokolu, hudobnej skupiny, vyučovania na piatich základných a dvoch stredných školách a vyučovania konfirmandov,“ povedal Ivo Madzin a dodal: „Pekným osviežením vzťahov sú víkendovky rodín, a tábory detí a dorastu, ktoré nás nesmierne povzbudzujú. Božie slovo je rozsievané, a veríme, že raz prinesie aj svoju hojnú úrodu. Našou modlitbou a túžbou je, aby si v cirkevnom zbore našiel každý svoje miesto a spoznal lásku, ktorá je v Ježišovi Kristovi.“
Vyjadril radosť nad tým, že kostol je zaplnený do posledného miesta, a zdôraznil, že jeho najväčšou ozdobou sú práve tí, ktorí sa v ňom stretávajú a počúvajú Božie slovo. V kázni sa inšpiroval slovami proroka Izaiáša (Iz 35, 3 - 8): „Posilnite ochablé ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni Vás.“ Vysvetlil, že Božia pomsta nie je taká, ako ju praktizujú ľudia a Pánov príchod máme očakávať s nádejou, radosťou, ale nie nečinne. „Kto verí v Ježiša Krista, bude s ním aj večne žiť. Radostná nádej dáva kresťanovi už tu na tejto zemi novú silu aj chuť do života. Preto nestrácajme pokoj, odvahu a optimizmus. Neprestávajme sa s nádejou pozerať do budúcnosti. Pán Boh nás volá k aktívnemu a činorodému životu. Nikdy nesmieme zabúdať na svoje poslanie v rodine, cirkvi, na svoju prácu a povinnosti. Akékoľvek nečinné očakávanie príchodu Ježia Krista je nekresťanské a pomýlené. Preto vynakladajme všetko svoje úsilie k práci za všetko dobré, šľachetné a milé Bohu.“
Slávnostnú atmosféru počas služieb Božích umocnil hudobný program dorastu a mládeže; zaspieval aj domáci cirkevný spevokol a spoločenstvo rodín. Stručnú históriu zboru priblížila domáca farárka Renáta Madzinová.
Po službách Božích zasadili neďaleko evanjelického kostola v Bánovciach v rámci projektu 500 stromov reformácie v ECAV na Slovensku lipku. Lopatu hliny k jej koreňom nasypali okrem generálneho biskupa, domácich farárov a zborového dozorcu Milana Hrčku aj deti z detskej besiedky, konfirmandi a viacerí členovia cirkevného zboru. Renáta Madzinová vyslovila želanie, aby tak, ako bude lipka rozvoniavať priestor pred kostolom, aj náš život voňal láskou Kristovou a aby to bolo na našich životoch aj vidieť.
Z histórie i súčasnosti cirkevného zboru
Cirkevný zbor v Bánovciach nad Bebravou vznikol prijatím reformačného učenia Martina Luthera, ktoré tu hlásal kňaz Bazílius Modonius už v roku 1524. O víťazstve reformácie v tomto meste a okolí svedčí aj skutočnosť, že okrem dvoch kostolov bola v Bánovciach aj evanjelická vyššia škola - lýceum, z ktorého vyšlo mnoho významných kňazov a učiteľov. Dobu prvého rozkvetu tohto zboru i jeho existencie ukončila po 160 rokoch násilná protireformácia a rekatolizácia. V roku 1661 Mária Forgáchová vyhnala z Bánoviec evanjelického farára Jána Bartolomeidesa a s pomocou ozbrojeného vojska odňala evanjelikom obidva kostoly a aj s kaštieľom ich odovzdala jezuitom. Vyhnaní evanjelickí kňazi a učitelia však pod ochranou rodiny Ottlíkovej pokračovali v činnosti v dovtedajšej fílii v Horných Ozorovciach, kde sa v ich kaštieli konali služby Božie aj v časoch najväčšieho prenasledovania evanjelikov.
Keď si Juraj Ottlík vymohol povolenie postaviť v Horných Ozorovciach evanjelický kostol, ktorý posvätili v roku 1725, a najmä po legalizovaní cirkevného zboru na základe Tolerančného patentu, nastalo druhé obdobie rozkvetu tohto zboru, v ktorom sa matkocirkvou stali Horné Ozorovce a Bánovce nad Bebravou bez evanjelického kostola zostali jeho fíliou. V roku 1815 bola v Horných Ozorovciach postavená zvonica, neskôr aj evanjelická škola, kantorský byt, zborový dom, nová fara a v rokoch 1968 - 1970 sa uskutočnila generálna oprava kostola, ku ktorému pristavili vežu, zborovú sieň, chrámovú predsieň a sakristiu. Všetko dianie sa dovtedy sústreďovalo v Horných Ozorovciach.
Vo filiálke v Bánovciach nad Bebravou sa postupne začalo vytváralo nové centrum cirkevno-náboženského života, avšak evanjelici tu stále nemali svoj kostol ani zborovú miestnosť. Keď sa po Nežnej revolúcii zmenili politické pomery a bývalá židovská synagóga v strede mesta sa dostala do dražby, rozhodli sa kúpiť ju od štátneho podniku Nábytok Nitra za 507-tisíc vtedajších korún československých. Vďaka pôžičke kúpili aj vedľajšiu budovu, a tak v roku 1992 získali vlastný zborový dom, v ktorom zriadili zborovú sieň. Je na ňom pamätná tabuľa venovaná evanjelickému kňazovi, spisovateľovi, jazykovedcovi a etnografovi Jurajovi Rybayovi, rodákovi z Dolných Ozoroviec.
Premena synagógy na evanjelický chrám
Rekonštrukcia synagógy a jej prestavba na evanjelický chrám trvala štyri roky. Veľkú zásluhu na tom mal farár Vladimír Majdúch, presbyteri, mnohí obetaví cirkevníci, pomohli aj susedné zbory (Podlužany, Uhrovec, Slatina, Nové Mesto) a mestské a obecné úrady. Vymenila sa krytina, opravil sa krov, prestaval a zariadil sa interiér, urobilo sa vykurovanie... Rodina bývalého dozorcu Jána Šveca darovala kríž na štít chrámu, rodina Milana Buchela dala zhotoviť krstiteľnicu z červeného smreka, akademický sochár M. Suchár daroval umelecký reliéf na oltár. Kostol posvätil 19. novembra 1995 vtedajší biskup Západného dištriktu Ivan Osuský; kazateľom bol senior Milan Kubík. Bola to mimoriadne historická chvíľa a veľká radosť, veď po 285 rokoch mali evanjelici v Bánovciach nad Bebravou konečne svoj kostol. Na posviacke sa zúčastnili veriaci a farári z okolitých obcí, spevokoly aj hostia z Dánska, ktorí odovzdali finančný dar na kúpu organa. Farár Vladimír Majdúch odišiel v roku 1996 do dôchodku; po ňom v bánovskom zbore krátko pôsobila kaplánka Alica Bachárová a od roku 1997 Radomír Vařák. Od augusta 2004 sú farármi v Bánovciach nad Bebravou manželia Ivo a Renáta Madzinovci.
Bohatá činnosť a opora v spolupracovníkoch
Cirkevný zbor ECAV Bánovce nad Bebravou-Horné Ozorovce má v súčasnosti 2 214 členov. Je zložený z matkocirkvi Horné Ozorovce, filiálky Bánovce nad Bebravou a 46 diaspor. Služby Božie bývajú pravidelne každú nedeľu dopoludnia v Horných Ozorovciach aj v Bánovciach nad Bebravou, večer v bánovskej nemocnici a raz za mesiac v domove dôchodcov.
„Sme vďační Pánu Bohu, že pri rozsiahlej duchovnej práci máme oporu v spolupracovníkoch, ktorí v cirkevnom zbore pomáhajú v mnohých oblastiach. Tešíme sa z práce detských besiedok, biblických hodín dorastu, mládeže, dospelých, biblických hodín v sociálnom zariadení Archa, modlitebného týždňa, modlitebných stretnutí, stretnutí rodín, spevokolu, hudobnej skupiny, vyučovania na piatich základných a dvoch stredných školách a vyučovania konfirmandov,“ povedal Ivo Madzin a dodal: „Pekným osviežením vzťahov sú víkendovky rodín, a tábory detí a dorastu, ktoré nás nesmierne povzbudzujú. Božie slovo je rozsievané, a veríme, že raz prinesie aj svoju hojnú úrodu. Našou modlitbou a túžbou je, aby si v cirkevnom zbore našiel každý svoje miesto a spoznal lásku, ktorá je v Ježišovi Kristovi.“
