Uhorskai, Pavel (1919 – 2010)

Dňa 2. marca 2014 si pripomenieme 95. nedožité narodeniny ThB. Pavla Uhorskaia, generálneho biskupa ECAV na Slovensku v rokoch 1990 - 1994.
Pavel Uhorskai sa narodil 2. marca 1919 ako deviate dieťa v maloroľníckej rodine v Tomášovciach pri Lučenci, kde po odchode na dôchodok žil až do svojej smrti 5. októbra 2010. Zomrel po krátkej hospitalizácii v nemocnici v Lučenci vo veku 91 rokov.

Po ukončení gymnaziálnych štúdií začal v roku 1938 študovať na Slovenskej evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Po jej skončení sa stal kaplánom v Uhrovci a potom pôsobil vo viacerých ďalších cirkevných zboroch (Bardejov, Prešov, Štrba, Veľká pri Poprade, Poprad, Ružomberok, Martin). Kňazskú skúšku vykonal v roku 1945. V roku 1947 nastúpil do služby zborového farára v Háji pri Turčianskych Tepliciach, kde rozvinul širokú misijnú činnosť – najmä medzi mládežou. V rokoch 1948 – 1949 bol aj vedúcim Kresťanského misijného a rekreačného strediska na Počúvadle.

Po februárovom prevratu v roku 1948 sa zaradil medzi disidentov, ktorí sa od snažili odporovať komunistickému režimu. Popularita a nekompromisné postoje mu priniesli nepriazeň úradov a odsúdenie za protisocialistickú výchovu mládeže. Štátna bezpečnosť ho za údajnú protištátnu činnosť zaistila v roku 1951. Odsúdili ho na 34 mesiacov väzenia, zhabanie majetku a peňažnú pokutu. Väznili ho v Leopoldove, Ilave a Bratislave a prepustili ho v roku 1953 na základe amnestie po smrti J. V. Stalina. V platnosti však zostala strata občianskych práv na päť rokov a zákaz vykonávať kňazskú službu. Nesmel byť ani delegátom na generálny konvent za seniorát, ktorý ho zvolil. Po prepustení z komunistického väzenia preto pôsobil v rôznych civilných povolaniach – ako drevorubač v Hnúšti-Likieri aj ako robotník, neskôr skladník a vedúci MTZ v Pozemných stavbách v Lučenci. V roku 1954 požiadal prezidentskú kanceláriu o odpustenie zvyšku trestu a možnosť pôsobiť v kňazskej službe, no jeho žiadosti nevyhoveli. Od roku 1968 sa zaradil medzi predstaviteľov obrodného procesu v cirkvi a tých, ktorí ani po umlčaní nestratili nádej, ale pripravovali príchod nových pomerov.

V roku 1979 Pavel Uhorskai odišiel do dôchodku a žil vo svojom rodisku v Tomášovciach. Po nežnej revolúcii bol v roku 1990 zvolený za generálneho biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v ČSFR. V roku 1993 sa stal prvým predsedom Ekumenickej rady cirkví v SR. Obe funkcie požehnane vykonával do roku 1994, keď definitívne odišiel na dôchodok. Dňa 31. augusta 1995 mu prezident republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy.

22. apríla 2012 na múre väznice v Ilave generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik a generálny dozorca ECAV na Slovensku Pavel Delinga odhalili pamätnú tabuľu venovanú generálnemu biskupovi ThB. Pavlovi Uhorskaiovi a ďalším nespravodlivo väzneným evanjelickým a. v. farárom v rokoch komunistického režimu, ktorý sa usiloval o potlačenie cirkvi. Pamätná tabuľa bola inštalovaná na pripomienku súdnych procesov s evanjelickými a. v. duchovnými, ktoré sa začali na jar v roku 1962. Mnohí v nich boli nespravodlivo odsúdení, ďalších poslali do nútených pracovných táborov (PTP) či do technických práporov (TP) a mnohým bol odobratý štátny súhlas k duchovnej činnosti alebo boli preložení na iné miesto. Pri odhalení pamätnej tabule bol pripomenutý aj rok 1952, keď sa začali perzekúcie na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a boli prenasledovaní viacerí pedagógovia a študenti.

Pavel Uhorskai na margo svojho ťažkého života povedal, že kríž je bránou do neba. Pána Ježiša viedla k obeti na kríži Jeho láska k nám. Pán Boh nám chcel pomôcť z našej biedy, preto nám dal svojho Syna ako most, aby sme prekročili rieku rôznych skúšok a krížov a neutopili sa v nej. „Nič nie je ťažké pre toho, kto miluje. Láska dáva duši silu, že dokáže uniesť aj kríž, podujať sa na veľké veci a veľmi veľa pre Boha vytrpieť.“ Kristus bol pre neho jediným pevným bodom nášho života. On bol pre neho láskou, pre ktorú sa oplatilo bojovať, trpieť aj žiť.

Zdroj: www.ecav.sk