Zdrojom a darcom každého požehnania je Boh. Hospodin ako darca požehnania je osobná vôľa, a nie neosobná sila, preto požehnanie je darované v Jeho suverénnej slobode. Požehnanie v biblickom chápaní je tak celkom oslobodené od magického chápania.
Požehnanie nemožno zamieňať s posväcovaním, ktoré znamená vyňatie z profánneho používania pre službu Bohu.
Subjektom požehnania, t. j. žehnajúcim, je Boh. Boh udeľuje požehnanie aj cez ľudí. Žehnaním ľudí sa pre nich vyprosuje Božia priazeň a Božie dary v materiálnom, ale predovšetkým v duchovnom zmysle.
Jediné legitímne požehnanie vecí, predovšetkým pokrmov a nápojov, má formu modlitby, ktorej obsahom je dobrorečenie, vďakyvzdávanie Pánu Bohu spojené s prosbou za správne užívanie týchto vecí. Ak v modlitbe vyslovujeme prosbu, prosby sa nikdy netýkajú vecí samých, ale ľudí, ktorí tieto veci majú užívať, aby ich užívali správne, vo viere v Pána Boha, na Jeho slávu. Správne užívanie materiálnych vecí je oslavou, uctievaním, zvelebovaním, t. j. dobrorečením (žehnaním) Boha. Aby sa vyhlo nesprávnemu (magickému) chápaniu žehnania vecí, nech sa namiesto termínu žehnanie radšej používa pojem modlitba.
V prípade, že je evanjelický duchovný požiadaný, aby požehnal nový chlieb, mladé víno, príbytok atď., nemá to odmietnuť, ale požehnanie má mať formu modlitby, ktorej obsahom je vďakyvzdávanie Bohu za Jeho dary a prosba za ich správne užívanie. Osobitným Ježišovým príkazom je nezlorečiť tým, ktorí preklínajú veriacich, ale dobrorečiť, žehnať im (por. L 6, 28; Mt 5, 44, R 12, 14). Tým nie je mienené želanie, aby Boh rozhojnil zlo, ktoré koná človek, ale cieľom takého požehnania je prekonanie moci zla.
Tí, čo boli povolaní do služby slova, nesmú Božie meno zneužívať a narábať s ním svojvoľne, zištne a neúprimne. Služobník Božieho slova sa bude zodpovedať pred Pánom Bohom, či s Božím poverením a zmocnením zaobchádzal podľa Božej vole, alebo sa prehrešil proti Božiemu prikázaniu: „Nebudeš brať Božie meno nadarmo.“
Bratislava 1. 12. 2014
Subjektom požehnania, t. j. žehnajúcim, je Boh. Boh udeľuje požehnanie aj cez ľudí. Žehnaním ľudí sa pre nich vyprosuje Božia priazeň a Božie dary v materiálnom, ale predovšetkým v duchovnom zmysle.
Jediné legitímne požehnanie vecí, predovšetkým pokrmov a nápojov, má formu modlitby, ktorej obsahom je dobrorečenie, vďakyvzdávanie Pánu Bohu spojené s prosbou za správne užívanie týchto vecí. Ak v modlitbe vyslovujeme prosbu, prosby sa nikdy netýkajú vecí samých, ale ľudí, ktorí tieto veci majú užívať, aby ich užívali správne, vo viere v Pána Boha, na Jeho slávu. Správne užívanie materiálnych vecí je oslavou, uctievaním, zvelebovaním, t. j. dobrorečením (žehnaním) Boha. Aby sa vyhlo nesprávnemu (magickému) chápaniu žehnania vecí, nech sa namiesto termínu žehnanie radšej používa pojem modlitba.
V prípade, že je evanjelický duchovný požiadaný, aby požehnal nový chlieb, mladé víno, príbytok atď., nemá to odmietnuť, ale požehnanie má mať formu modlitby, ktorej obsahom je vďakyvzdávanie Bohu za Jeho dary a prosba za ich správne užívanie. Osobitným Ježišovým príkazom je nezlorečiť tým, ktorí preklínajú veriacich, ale dobrorečiť, žehnať im (por. L 6, 28; Mt 5, 44, R 12, 14). Tým nie je mienené želanie, aby Boh rozhojnil zlo, ktoré koná človek, ale cieľom takého požehnania je prekonanie moci zla.
Tí, čo boli povolaní do služby slova, nesmú Božie meno zneužívať a narábať s ním svojvoľne, zištne a neúprimne. Služobník Božieho slova sa bude zodpovedať pred Pánom Bohom, či s Božím poverením a zmocnením zaobchádzal podľa Božej vole, alebo sa prehrešil proti Božiemu prikázaniu: „Nebudeš brať Božie meno nadarmo.“
Bratislava 1. 12. 2014