Mayerhöffer, Arpád Ernst (1893 - 1945)

Evanjelici v Tvarožnej si v rámci jubilejného roka 2013, keď si obec Tvarožná pripomenula deväť evanjelických okrúhlych výročí, pripomenuli aj 120. výročie narodenia tvarožianskeho kňaza, humanistu, básnika, martýra A. E. Mayerhöffera.
Arpád Ernst Mayerhöffer
sa narodil 25. apríla 1893 v Ľubici na Spiši vo vzdelanej nemeckej rodine. Za kňaza bol ordinovaný r. 1917, krátko na to pôsobil v Ruskinovciach (dnes už zaniknutá obec).

Do kňazskej služby v Tvarožnej bol slávnostne inštalovaný 27. 1. 1924. Svoju nástupnú kázeň si založil na slovách z Mt 8, 23-27 ako Ježiš utíšil víchricu na Genezaretskom jazere. Pritom zdôraznil, že by „chcel s novým a milým cirkevným zborom a hlavne s Ježišom Kristom prejsť cez všetky víchrice a všetky núdze času. A svoju vieru ako dedičstvo otcov zachovávať a v nej aj vytrvať.“ Pripomenul, že hlavnou úlohou všetkých v cirkevnom zbore bude „našu vieru a tiež ľudovosť pestovať a chrániť a s Božou istotou dôjsť k lepšej budúcnosti". Slová tejto jeho nástupnej kázne majú priam až na poslednú vetu prorocký charakter. Lebo lepšia budúcnosť jemu a jeho cirkevníkom kvôli násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva v roku 1945 nebola prisúdená.

Napísal tri básnické zbierky a stovky príležitostných básní a piesní. Nechýbal ani jeden nemecký evanjelický kostol na Spiši, pre ktorý pri okrúhlom výročí jeho posvätenia, nenapísal príležitostnú báseň. Podobne to bolo aj pri životných jubileách svojich oltárnych spolubratov. V obci Tvarožná bol všetkými obyvateľmi uznávanou osobnosťou. Po nástupe do kňazskej služby v Tvarožnej sa s húževnatosťou pustil do zveľaďovania svojho nového cirkevného zboru. Bol neustále v písomnom kontakte s rodákmi z Tvarožnej, ktorí v čase veľkej hospodárskej krízy odišli za lepšou budúcnosťou do USA a Argentíny. V pomerne krátkom čase sa mu za výdatnej pomoci týchto rodákov v rokoch 1936-37 podarilo opraviť v Tvarožnej všetky cirkevné budovy, školu, faru a kostol. V rámci Spišského seniorátu zastával aj funkciu kultúrneho referenta. V rámci kňazského spolku piati literárne zanietení kňazi vytvorili krúžok, ktorý dostal názov Kňazská päťka a členmi boli Georg Hirchmann zo Spišskej Belej, Johann Petras z Výbornej, Eduard Hönsch zo Žakoviec, A. E. Mayerhöffer z Tvarožnej a Konštantín Mohr z Vrbova, ktorý v rokoch 1948-49 pôsobil v Tvarožnej.

V čase najplodnejšieho pôsobenia Mayerhöffera v Tvarožnej vypukol vo svete vojnový ošiaľ - 2. svetová vojna, s ktorou sa nevedel aj ako Nemec nijako stotožniť. Známe je o ňom aj to, že bol antifašisticky zameraný a odsudzoval akékoľvek násilie. Hneď, ako sa v obci Tvarožná začala zakladať mládežnícka organizácia Hitlerova mládež, otvorene sa proti tomu ohradil a vyhlásil, že Tvarožná má evanjelickú mládež a inú nepotrebuje. Tieto jeho výroky neboli po vôli funkcionárom Nemeckej strany v Kežmarku a bol napomenutý, aby sa takých výrokov v budúcnosti zdržal. Ako humanista sa stretával s rôznymi intelektuálmi, aj židovskými. Vo vrelom priateľskom styku bol aj s notárom Júliusom Steinerom, ktorý bol židovského pôvodu a pochádzal z Tvarožnej. Keď sa už vedelo, kde skončia celé židovské rodiny, Mayerhöffer navrhol notárovi Steinerovi, že keď sa chce vyhnúť deportácii do koncentračného tábora, aby s celou rodinou prijal evanjelickú vieru. Nechcel na seba brať bremeno ohľadom krstu, lebo už prišiel do konfliktu s nemeckou stranou v Kežmarku. Preto navrhol, že ak bude chcieť, krst mu vybaví u kaplána Spišiaka v Kežmarku a ten celú rodinu pokrstí. Kaplán Spišiak notára a jeho manželku pokrstil. Krstným otcom bol dávny priateľ, poslanec čs. parlamentu a riaditeľ Obchodnej školy v Kežmarku Ondrej Devečka. A krstnou matkou jeho manželka, známa prekladateľka, literárna historička Helena Turcerová-Devečková. Tlačový orgán Nemeckej strany Deutsche Stimen krst škandalizoval a celá rodina Steinerovcov bola deportovaná do koncentračného tábora Plaszov, kde pravdepodobne aj zahynuli.

Krutý osud postihol aj Mayerhöffera. Odmietol evakuáciu, ale aj násilný odsun do Nemecka. V roku 1945 bol odovzdaný sovietskym jednotkám NKVD, ktoré ho spolu s ďalšími občanmi obce zaistili a odvliekli na nútené práce do gulagu, láger č. 515 na Kaukaze, kde boli bane na olovo. I tam, v ťažkých podmienkach popri svojej ťažkej práci, sa snažil svojim spoluväzňom dať duchovnú útechu a prisluhoval im sviatosť oltárnu. Za svoju ľudskosť bol sústavne mučený, až napokon utýraný k smrti († 25. 4. 1945).

Od spoluväzňov (Brožko, Stromf) vieme, že Mayerhöffer i v gulagu písal - tvoril. Vždy mal pri sebe papier a ceruzu a robil si poznámky, ale kde skončili, žiaľ, dnes už nik nevie. Niekoľko Mayerhöfferových básní do slovenčiny prebásnil Ladislav Fričovský.

Vyšlo: Podtatranský kuriér, 19. 11. 2013 (upravené E. Š.)