Od 3. do 8. júla 2013 sa v Budapešti konalo 14. valné zhromaždenie Konferencie európskych cirkví. ECAV na Slovensku a Ekumenickú radu cirkví v SR zastupovali generálny biskup a predseda ERC v SR Miloš Klátik a Ján Ruman, zborový farár CZ ECAV Veľký Krtíš.
Konferenciu európskych cirkví (KEK) tvorí 115 protestantských, anglikánskych, starokatolíckych a pravoslávnych cirkví a 40 pridružených organizácií z celej Európy. Tohtoročné valné zhromaždenie sa konalo pod názvom „KEK a jej poslanie v meniacej sa Európe“ a zúčastnilo sa na do tristo delegátov protestantských a ortodoxných cirkví a spoločenstiev z celej Európy. Ako pozorovatelia boli prítomní aj predstavitelia katolíckej cirkvi. Zhromaždenie otvoril predseda KEK francúzsky metropolita Emmanuel a prítomných pozdravili predseda Rady európskych biskupských konferencií kardinál Péter Erdő a sekretár Svetovej rady cirkví rev. Olav Tveit.
Valné zhromaždenie prijalo novú ústavu KEK, ktorá zakotvila nový spôsob správy tejto organizácie a dala nový právny základ ďalšej spolupráci medzi KEK a inými inštitúciami. Valné zhromaždenie riešilo aj spôsob efektívnejšieho fungovania vnútorných štruktúr KEK. Dôležitou zmenou bude prenesenie sekretariátu KEK zo Ženevy, kde sekretariát sídlil od založenia KEK v roku 1959, do Bruselu, pričom dôjde k zlúčeniu s ostatnými orgánmi tejto organizácie, ktoré tam doteraz sídlili. Predstavitelia KEK vyjadrili nádej, že so Svetovou radou cirkví, ktorej sídlo je v Ženeve, budú aj naďalej spolupracovať a že geografická vzdialenosť nenaruší vzájomné vzťahy.
Nová podoba KEK je jednak odrazom finančných problémov a jednak vychádza z meniacej sa podoby Európy. Európa je dnes iná, ako bola v roku 1959, keď KEK vznikla. Zmenilo sa nielen politické usporiadanie, ale iný je aj vývoj v sociálnej a demografickej oblasti. Spoločnosť čelí celkom iným a novým problémom, ako sú bipolárne rozdelenie sveta na bohatých a chudobných, prílev moslimov do Európy, hospodárske a sociálne problémy a problémy v oblasti ekológie, kríza globalizmu atď. Menia sa i témy v oblasti ekumenickej spolupráce: stále narastajúca sekularizácia, ekumenický proces je menej dynamický, trendom vo väčšine ekumenických organizácií je reštrukturalizácia a pod.
Čo sa týka nových strategických cieľov KEK, valné zhromaždenie potvrdilo doterajšie silné stránky tejto organizácie, najmä jej schopnosť zastupovať členské cirkvi v medzicirkevných dialógoch (KEK viackrát pôsobila ako mediátor rôznych sporov) aj pri komunikácii s európskymi inštitúciami. Novým prvkom je dynamickejšie plánovanie strategických oblastí, snaha o aktívnejšie zapájanie jednotlivcov a organizačné zabezpečenie rýchlej cesty od plánov k realizácii rôznych projektov.
Pokiaľ ide o zmeny v organizačnej štruktúre KEK, novinkou je, že medzi členov KEK sa budú môcť zaradiť i národné rady cirkví, ako aj iné nadkonfesijné organizácie. Na valné zhromaždenie každá cirkev môže delegovať maximálne päť delegátov, čím sa zníži počet účastníkov valného zhromaždenia. Menšie valné zhromaždenie pomôže k tomu, aby bolo počuť každý hlas, a umožní rýchlejšiu a efektívnejšiu prácu. Valné zhromaždenie sa bude schádzať raz za päť rokov a bude trvať kratšie. Predstavenstvo KEK bude naďalej tvoriť dvadsať členov na čele s prezidentom a dvoma viceprezidentmi. Za nového prezidenta KEK bol v Budapešti zvolený biskup anglikánskej cirkvi rev. Christopher Hill.
Valné zhromaždenie sa okrem iného zaoberalo aj súčasnou situáciou v Sýrii a a Egypte a vyjadrilo protest proti porušovaniu ľudských práv v týchto krajinách. V záverečnom vyhlásení 14. valné zhromaždenie KEK vyzvalo cirkvi vo všetkých krajinách Európy k prehĺbeniu ekumenických kontaktov a k posilneniu vzájomnej bratsko-sesterskej úcty. Oslovilo členské cirkvi, aby ponúkali ľuďom svedectvo evanjelia a diakonie a zasadzovali sa za humánnu a sociálnu Európu, za dodržiavanie ľudských práv a základné hodnoty pokoja, spravodlivosti, slobody, tolerancie, vzájomnej pomoci a solidarity. Valné zhromaždenie vyzvalo všetkých členov kresťanských cirkví k misii, úcte voči ostatným ľuďom, k náboženskej slobode a snahe o sociálnu, ekonomickú a ekologickú spravodlivosť a požiadalo účastníkov zasadnutia, aby tieto myšlienky a výzvy tlmočili vo svojich cirkvách.
Valné zhromaždenie prijalo novú ústavu KEK, ktorá zakotvila nový spôsob správy tejto organizácie a dala nový právny základ ďalšej spolupráci medzi KEK a inými inštitúciami. Valné zhromaždenie riešilo aj spôsob efektívnejšieho fungovania vnútorných štruktúr KEK. Dôležitou zmenou bude prenesenie sekretariátu KEK zo Ženevy, kde sekretariát sídlil od založenia KEK v roku 1959, do Bruselu, pričom dôjde k zlúčeniu s ostatnými orgánmi tejto organizácie, ktoré tam doteraz sídlili. Predstavitelia KEK vyjadrili nádej, že so Svetovou radou cirkví, ktorej sídlo je v Ženeve, budú aj naďalej spolupracovať a že geografická vzdialenosť nenaruší vzájomné vzťahy.
Nová podoba KEK je jednak odrazom finančných problémov a jednak vychádza z meniacej sa podoby Európy. Európa je dnes iná, ako bola v roku 1959, keď KEK vznikla. Zmenilo sa nielen politické usporiadanie, ale iný je aj vývoj v sociálnej a demografickej oblasti. Spoločnosť čelí celkom iným a novým problémom, ako sú bipolárne rozdelenie sveta na bohatých a chudobných, prílev moslimov do Európy, hospodárske a sociálne problémy a problémy v oblasti ekológie, kríza globalizmu atď. Menia sa i témy v oblasti ekumenickej spolupráce: stále narastajúca sekularizácia, ekumenický proces je menej dynamický, trendom vo väčšine ekumenických organizácií je reštrukturalizácia a pod.
Čo sa týka nových strategických cieľov KEK, valné zhromaždenie potvrdilo doterajšie silné stránky tejto organizácie, najmä jej schopnosť zastupovať členské cirkvi v medzicirkevných dialógoch (KEK viackrát pôsobila ako mediátor rôznych sporov) aj pri komunikácii s európskymi inštitúciami. Novým prvkom je dynamickejšie plánovanie strategických oblastí, snaha o aktívnejšie zapájanie jednotlivcov a organizačné zabezpečenie rýchlej cesty od plánov k realizácii rôznych projektov.
Pokiaľ ide o zmeny v organizačnej štruktúre KEK, novinkou je, že medzi členov KEK sa budú môcť zaradiť i národné rady cirkví, ako aj iné nadkonfesijné organizácie. Na valné zhromaždenie každá cirkev môže delegovať maximálne päť delegátov, čím sa zníži počet účastníkov valného zhromaždenia. Menšie valné zhromaždenie pomôže k tomu, aby bolo počuť každý hlas, a umožní rýchlejšiu a efektívnejšiu prácu. Valné zhromaždenie sa bude schádzať raz za päť rokov a bude trvať kratšie. Predstavenstvo KEK bude naďalej tvoriť dvadsať členov na čele s prezidentom a dvoma viceprezidentmi. Za nového prezidenta KEK bol v Budapešti zvolený biskup anglikánskej cirkvi rev. Christopher Hill.
Valné zhromaždenie sa okrem iného zaoberalo aj súčasnou situáciou v Sýrii a a Egypte a vyjadrilo protest proti porušovaniu ľudských práv v týchto krajinách. V záverečnom vyhlásení 14. valné zhromaždenie KEK vyzvalo cirkvi vo všetkých krajinách Európy k prehĺbeniu ekumenických kontaktov a k posilneniu vzájomnej bratsko-sesterskej úcty. Oslovilo členské cirkvi, aby ponúkali ľuďom svedectvo evanjelia a diakonie a zasadzovali sa za humánnu a sociálnu Európu, za dodržiavanie ľudských práv a základné hodnoty pokoja, spravodlivosti, slobody, tolerancie, vzájomnej pomoci a solidarity. Valné zhromaždenie vyzvalo všetkých členov kresťanských cirkví k misii, úcte voči ostatným ľuďom, k náboženskej slobode a snahe o sociálnu, ekonomickú a ekologickú spravodlivosť a požiadalo účastníkov zasadnutia, aby tieto myšlienky a výzvy tlmočili vo svojich cirkvách.
