V nedeľu 3. novembra 2013 si Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. v Nových Zámkoch pripomenul 100. výročie narodenia evanjelického kňaza a seniora Ondreja Kováča, ktorý v tomto zbore požehnane pôsobil celý svoj život.
Rok 2013 je 100. výročím narodenia Ondreja Kováča, no zároveň aj 40. výročím jeho smrti. Cirkevný zbor si túto významnú osobnosť svojich dejín pripomenul na slávnostných službách Božích 3. novembra 2013 za účasti pozostalej rodiny Kováčovej.
Zvesťou Božieho slova poslúžil biskup Západného dištriktu Milan Krivda, ktorý vo svojej kázni na J 13, 36 poukázal na pominuteľnosť života a zdôraznil, že otázka „Čo bude potom“ je stále aktuálna, aj keď sa ňou dnešný človek často nechce zaoberať. Keďže v túto nedeľu sa stretla pietna spomienka na seniora Ondreja Kováča s Pamiatkou zosnulých, brat biskup tieto dve príležitosti prepojil posolstvom, že pre veriaceho človeka je smrť iba dočasnou rozlúčkou a raz aj my prídeme tam, kam nás predišiel Pán Ježiš, kam nás predišli naši blízki aj naši kňazi, a kam i my prídeme, ak si zachováme v srdci vieru v Pána Ježiša Krista.
Dunajsko-nitriansky seniorát na slávnosti zastupovala sestra konseniorka Zuzana Moncoľová, ktorá po kázni Božieho slova prečítala životopis brata seniora Ondreja Kováča. Liturgiou poslúžili konseniorka Dunajsko-nitrianskeho seniorátu Zuzana Moncoľová, Štefan Kiss a zborová farárka Janka Uhliková. Piesňou cirkevný zbor pozdravili deti z detskej besiedky, na husliach zahral Rastislav Kiss a v závere sa cirkevnému zboru prihovorila doc. Mgr. art. Elena Šarayová, dcéra zosnulého seniora Ondreja Kováča. Vo svojom pozdrave krátko zaspomínala na roky detstva, ktoré prežila so svojimi sestrami v Nových Zámkoch, a poďakovala cirkevnému zboru za to, že tak ako Nové Zámky stále žijú v spomienkach rodiny Ondreja Kováča, žije aj on v spomienkach Novozámčanov, čo prejavili krásnou spomienkovou slávnosťou.
Prežité chvíle boli obohatením pre poslucháčov Božieho slova - pre tých mladších, ktorí spoznali kus histórie svojho cirkevného zboru, no i pre starších, tých, ktorí si ešte živo pamätajú seniora Ondreja Kováča a jeho rodinu a spomienková slávnosť im priniesla možnosť po desiatkach rokov sa znovu stretnúť, objať a porozprávať.
Za všetky tieto vzácne okamihy patrí vďaka Pánu Bohu, ktorý svojou milosťou požehnal a svojou svätou prítomnosťou posvätil chvíle spomínania. Kiež nám Pán Boh i v dnešných časoch dáva kňazov, ktorých príklad hodno nasledovať, a všetkým ľuďom do sŕdc vieru a ochotu kráčať za tými, ktorí v temnote sveta ukazujú svetlo Ježiša Krista.
Zvesťou Božieho slova poslúžil biskup Západného dištriktu Milan Krivda, ktorý vo svojej kázni na J 13, 36 poukázal na pominuteľnosť života a zdôraznil, že otázka „Čo bude potom“ je stále aktuálna, aj keď sa ňou dnešný človek často nechce zaoberať. Keďže v túto nedeľu sa stretla pietna spomienka na seniora Ondreja Kováča s Pamiatkou zosnulých, brat biskup tieto dve príležitosti prepojil posolstvom, že pre veriaceho človeka je smrť iba dočasnou rozlúčkou a raz aj my prídeme tam, kam nás predišiel Pán Ježiš, kam nás predišli naši blízki aj naši kňazi, a kam i my prídeme, ak si zachováme v srdci vieru v Pána Ježiša Krista.
Dunajsko-nitriansky seniorát na slávnosti zastupovala sestra konseniorka Zuzana Moncoľová, ktorá po kázni Božieho slova prečítala životopis brata seniora Ondreja Kováča. Liturgiou poslúžili konseniorka Dunajsko-nitrianskeho seniorátu Zuzana Moncoľová, Štefan Kiss a zborová farárka Janka Uhliková. Piesňou cirkevný zbor pozdravili deti z detskej besiedky, na husliach zahral Rastislav Kiss a v závere sa cirkevnému zboru prihovorila doc. Mgr. art. Elena Šarayová, dcéra zosnulého seniora Ondreja Kováča. Vo svojom pozdrave krátko zaspomínala na roky detstva, ktoré prežila so svojimi sestrami v Nových Zámkoch, a poďakovala cirkevnému zboru za to, že tak ako Nové Zámky stále žijú v spomienkach rodiny Ondreja Kováča, žije aj on v spomienkach Novozámčanov, čo prejavili krásnou spomienkovou slávnosťou.
Prežité chvíle boli obohatením pre poslucháčov Božieho slova - pre tých mladších, ktorí spoznali kus histórie svojho cirkevného zboru, no i pre starších, tých, ktorí si ešte živo pamätajú seniora Ondreja Kováča a jeho rodinu a spomienková slávnosť im priniesla možnosť po desiatkach rokov sa znovu stretnúť, objať a porozprávať.
Za všetky tieto vzácne okamihy patrí vďaka Pánu Bohu, ktorý svojou milosťou požehnal a svojou svätou prítomnosťou posvätil chvíle spomínania. Kiež nám Pán Boh i v dnešných časoch dáva kňazov, ktorých príklad hodno nasledovať, a všetkým ľuďom do sŕdc vieru a ochotu kráčať za tými, ktorí v temnote sveta ukazujú svetlo Ježiša Krista.
