V sobotu ráno 7. septembra 2013 sme sa v Turčianskom senioráte zišli na stretnutí nás farárov. Poviete si, veď farári majú pravidelne farárske stretnutia. Lenže my sme sa stretli ako rodiny - farárske rodiny. Len škoda, že sme veľký seniorát a nepodarilo sa prísť všetkým.
Napriek tomu sme v Necpaloch na fare u bývalého brata seniora Jozefa Havrilu vytvorili spoločenstvo, ktoré spája nielen práca a poslanie, ale v prvom rade priateľstvo. Úprimné a nefalšované priateľstvo ľudí, ktorí chceli spoznať tých, ktorých rodiny musia prežívať „službu farárskej rodiny". Rozprávali sme sa, klebetili, zahrali sme si petanque, zastrieľali zo vzduchovky, zahrali kolky. Grilovalo sa, boli koláče i mrvenica s hubami - bolo všetkého, čo telo i duch ráčia nadostač. A bolo v prvom rade bolo spoločenstvo - spoznávanie druhých i seba, na ktoré je v tomto uponáhľanom a mnohokrát falošnom svete málo času.
Som rád, že som tam bol a iste nehovorím len za seba. Prajeme aj ostatným seniorátom, bratom farárom i sestrám farárkam a ich rodinám, aby mohli prežívať radosť z takýchto stretnutí, ktoré v prvom rade slúžia na budovanie mostov priateľstva a dôvery. Veď radosť zo služby Pánovi môže mať aj podobu takéhoto stretnutia s priateľmi.
Som rád, že som tam bol a iste nehovorím len za seba. Prajeme aj ostatným seniorátom, bratom farárom i sestrám farárkam a ich rodinám, aby mohli prežívať radosť z takýchto stretnutí, ktoré v prvom rade slúžia na budovanie mostov priateľstva a dôvery. Veď radosť zo služby Pánovi môže mať aj podobu takéhoto stretnutia s priateľmi.