CZ ECAV Trenčianske Stankovce v 25. nedeľu po Svätej Trojici 17. 11. 2013 prežíval vzácne chvíle na slávnostných službách Božích, keď si pripomínal 230. výročie od znovuobnovenia cirkevného zboru a 210. výročie posvätenia svojho kostola.
Dnešný cirkevný zbor v Trenčianskych Stankovciach je pokračovateľom „evanjelickej augsburského vyznania cirkvi malostankovskej“, ktorá začala nanovo písať svoje dejiny v roku 1783.
V reformačnom období boli na terajšom území cirkevného zboru tri evanjelické cirkevné zbory: v Selci, vo Veľkých Bierovciach a v Trenčianskej Turnej. V evanjelickom duchu tu vtedy kázal Ján Schindlerus. Za protireformácie tieto zbory však zanikli. Ako zaznamenáva zborová kronika, pričinil sa o to pán Trenčianskeho hradu gróf Juraj Ilešházy.
V čase Rákociho povstania evanjelikom na čas vrátili slobodu. V rokoch 1705 – 1711 bol evanjelickým farárom v Selci Ján Szabadka. V Trenčianskej Turnej, kam prešlo ťažisko zboru bierovského, bol v tej dobe evanjelickým farárom Ondrej Laudis.
Keď vydaním Tolerančného patentu bolo evanjelikom dovolené slobodne si zakladať zbory, z bývalých troch zborov stačil počet evanjelikov na založenie už iba jedného. Na základe cisárskeho povolenia z 20. októbra 1783 bol utvorený Evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Malých Stankovciach – za hojnej podpory zemianskej rodiny Szilvay von Bela z Malých Stankoviec. Prvým slova Božieho kazateľom v novoutvorenom zbore bol Jozef Hrebenda. Služby Božie mávali najprv v stodole, potom v provizórnom drevenom kostole. Potom až tri objekty – kostol, faru a školu, stavali naši predkovia súčasne. Terajší kostol začali síce stavať v r. 1784, ale prvé služby sa v ňom konali až v pôste r. 1790. Posvätený bol vo sviatok Sv. Trojice 8. mája 1803 superintendentom Danielom Krúdym.
Toľko z histórie zboru. Na službách Božích sme s vďačnosťou spomínali na dielo našich predkov, na toto vzácne hmotné dedičstvo viery – náš chrám, na tých, ktorí tu konali dielo služby na vinici Pánovej. No nielen to. Spomienky nám síce pripomínajú to, čo kedysi bolo, ale nám je potrebné vnímať prítomnosť, to, čo nám Pán Boh zveril v našom období ako príležitosť vydať svedectvo viery pre ďalšie generácie. Aj dnes môžeme čerpať z prameňa viery, lásky, pokoja - z Božieho slova, ktoré povzbudzuje, napomína i potešuje. Tento prameň života dáva aj nám dnes silu pre mnohé veci, ktoré sa s pomocou Božou podarilo v posledných rokov vykonať pri oprave nášho chrámu Božieho, ako aj ďalších budov CZ.
Pripomínajúc si zvyky našich predkov, cirkevníci v krojoch od najmladšej až po tú vekom zrelú generáciu symbolicky – chlebom – privítali kazateľa Božieho slova brata biskupa ZD ECAV Milana Krivdu, ako aj ostatných hostí: sestru seniorku Považského seniorátu Evu Juríkovú a rodákov, ktorí stáli či stoja v službe Kristovej - Zuzana Peťkovská s manželom Ondrejom Peťkovským, Ondrej Prostredník, Ján Jančo, Jozef Pacek, domáca sestra farárka Jarmila Petrulová s manželom Milanom Petrulom, Jaroslav Balocký. Symbolické privítanie chlebom poukazuje nielen na telesnú poživeň, ale aj na tú duchovnú, na ktorú sme sa pripravovali, keď sme chceli zasvätiť pre nás vzácny sviatočný nedeľný deň.
Na slávnostných službách Božích sme prežili vzácne chvíle pri Božom slove, piesňach, ktoré boli okrem organu sprevádzané dychovou hudbou Bodovanka z filiálky CZ Krivosúd Bodovka, ako aj husľovým sprievodom. Program služieb Božích obohatili aj spevokoly - detský Púpavienky a spevokol dospelých. Po službách Božích bolo pripravené nielen pohostenie, ale aj projekcia historických fotiek a výstavka približujúca dejiny cirkevného zboru. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli podľa svojich možností k dôstojnému priebehu slávnosti. Prosíme Pána Boha, aby nás uspôsoboval podľa svojej milosti byť dobrými svedkami viery v dobe, v ktorej žijeme, aby sa Jeho dielo mohlo zveľaďovať v tomto zbore, ako aj v celej našej cirkvi.
V reformačnom období boli na terajšom území cirkevného zboru tri evanjelické cirkevné zbory: v Selci, vo Veľkých Bierovciach a v Trenčianskej Turnej. V evanjelickom duchu tu vtedy kázal Ján Schindlerus. Za protireformácie tieto zbory však zanikli. Ako zaznamenáva zborová kronika, pričinil sa o to pán Trenčianskeho hradu gróf Juraj Ilešházy.
V čase Rákociho povstania evanjelikom na čas vrátili slobodu. V rokoch 1705 – 1711 bol evanjelickým farárom v Selci Ján Szabadka. V Trenčianskej Turnej, kam prešlo ťažisko zboru bierovského, bol v tej dobe evanjelickým farárom Ondrej Laudis.
Keď vydaním Tolerančného patentu bolo evanjelikom dovolené slobodne si zakladať zbory, z bývalých troch zborov stačil počet evanjelikov na založenie už iba jedného. Na základe cisárskeho povolenia z 20. októbra 1783 bol utvorený Evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Malých Stankovciach – za hojnej podpory zemianskej rodiny Szilvay von Bela z Malých Stankoviec. Prvým slova Božieho kazateľom v novoutvorenom zbore bol Jozef Hrebenda. Služby Božie mávali najprv v stodole, potom v provizórnom drevenom kostole. Potom až tri objekty – kostol, faru a školu, stavali naši predkovia súčasne. Terajší kostol začali síce stavať v r. 1784, ale prvé služby sa v ňom konali až v pôste r. 1790. Posvätený bol vo sviatok Sv. Trojice 8. mája 1803 superintendentom Danielom Krúdym.
Toľko z histórie zboru. Na službách Božích sme s vďačnosťou spomínali na dielo našich predkov, na toto vzácne hmotné dedičstvo viery – náš chrám, na tých, ktorí tu konali dielo služby na vinici Pánovej. No nielen to. Spomienky nám síce pripomínajú to, čo kedysi bolo, ale nám je potrebné vnímať prítomnosť, to, čo nám Pán Boh zveril v našom období ako príležitosť vydať svedectvo viery pre ďalšie generácie. Aj dnes môžeme čerpať z prameňa viery, lásky, pokoja - z Božieho slova, ktoré povzbudzuje, napomína i potešuje. Tento prameň života dáva aj nám dnes silu pre mnohé veci, ktoré sa s pomocou Božou podarilo v posledných rokov vykonať pri oprave nášho chrámu Božieho, ako aj ďalších budov CZ.
Pripomínajúc si zvyky našich predkov, cirkevníci v krojoch od najmladšej až po tú vekom zrelú generáciu symbolicky – chlebom – privítali kazateľa Božieho slova brata biskupa ZD ECAV Milana Krivdu, ako aj ostatných hostí: sestru seniorku Považského seniorátu Evu Juríkovú a rodákov, ktorí stáli či stoja v službe Kristovej - Zuzana Peťkovská s manželom Ondrejom Peťkovským, Ondrej Prostredník, Ján Jančo, Jozef Pacek, domáca sestra farárka Jarmila Petrulová s manželom Milanom Petrulom, Jaroslav Balocký. Symbolické privítanie chlebom poukazuje nielen na telesnú poživeň, ale aj na tú duchovnú, na ktorú sme sa pripravovali, keď sme chceli zasvätiť pre nás vzácny sviatočný nedeľný deň.
Na slávnostných službách Božích sme prežili vzácne chvíle pri Božom slove, piesňach, ktoré boli okrem organu sprevádzané dychovou hudbou Bodovanka z filiálky CZ Krivosúd Bodovka, ako aj husľovým sprievodom. Program služieb Božích obohatili aj spevokoly - detský Púpavienky a spevokol dospelých. Po službách Božích bolo pripravené nielen pohostenie, ale aj projekcia historických fotiek a výstavka približujúca dejiny cirkevného zboru. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli podľa svojich možností k dôstojnému priebehu slávnosti. Prosíme Pána Boha, aby nás uspôsoboval podľa svojej milosti byť dobrými svedkami viery v dobe, v ktorej žijeme, aby sa Jeho dielo mohlo zveľaďovať v tomto zbore, ako aj v celej našej cirkvi.
