V našom Evanjelickom a. v. slovenskom cirkevnom zbore v Iloku sa 1. decembra 2013 konalo predstavenie divadelnej hry „Šťastlivé Vianoce“, spracovanej podľa dielka Kristíny Royovej.
Po privítaní domácich i hostí sme sa započúvali do dvoch básničiek o advente a piesne domáceho cirkevného spevokolu „Návrat“.
Divadlo napísala a aj nacvičila naša pani farárka Božena Sajáková a 34 detí. Hlavnou postavou bola Sanja Koza, ktorá sa predstavila v úlohe gazdinky, ako aj Vladimíra Matúš, ktorá nám zahrala malé chudobné dievčatko. V rôznych úlohách sme ďalej videli susedky, koledníkov, pastierov, anjelov, svätú rodinku, poštára a iných.
Dej začal bolestne. Hovoril nielen o chudobe doby, ale aj o smútku ženy, ktorej pomreli deti. Ona však napriek svojej bolesti neodoprela pomoc malej sirote, a práve týmto šľachetným skutkom premenila smútok na radosť a šťastie.
K tejto myšlienke zvlášť v advente nás vyzval nielen pán farár Dušan Saják, ale i jeho manželka, pričom zdôraznili, aby sme boli k sebe lepší, mali pre seba pekné slovo, v tomto čase nepachtili len za pozlátkom, ale aby sme adventu a Vianociam vrátili skutočne duchovný rozmer: pripravovať sa, kajať sa a odpúšťať si, šíriť lásku - veď Boh je Láska a prichádza k nám Spasiteľ, Kristus Pán!
Kostol bol taký naplnený, že mnohí ľudia museli aj stáť, ale zaujímavý dej nikoho neodradil. Hoci len samotné divadlo trvalo celú hodinu, obecenstvo tíško a zanietene počúvalo a boli aj slzy, radosť, potlesk a veľká pochvala. Nakoniec sa urobila zbierka, ktorú deti venujú na renováciu kostola, konkrétnejšie na krstiteľnicu, ktorú doteraz evanjelický cirkevný zbor v Iloku nemá. Pochvala patrí všetkým za vlastnoručne urobené kulisy, pódium a iné rekvizity hradené z osobných zdrojov.
Aj týmto spôsobom v mene presbyterstva za všetkých prítomných sa chceme poďakovať našim farárovcom Sajákovcom za ich obetavú prácu, ktorú robia v našom ev. a. v. cirkevnom zbore. Za to, že hoci oni majú svoje rodiny ďaleko, a to aj na sviatky, oni zostávajú s nami, pracujú s nami a vyučujú nás i naše dietky.
Dej začal bolestne. Hovoril nielen o chudobe doby, ale aj o smútku ženy, ktorej pomreli deti. Ona však napriek svojej bolesti neodoprela pomoc malej sirote, a práve týmto šľachetným skutkom premenila smútok na radosť a šťastie.
K tejto myšlienke zvlášť v advente nás vyzval nielen pán farár Dušan Saják, ale i jeho manželka, pričom zdôraznili, aby sme boli k sebe lepší, mali pre seba pekné slovo, v tomto čase nepachtili len za pozlátkom, ale aby sme adventu a Vianociam vrátili skutočne duchovný rozmer: pripravovať sa, kajať sa a odpúšťať si, šíriť lásku - veď Boh je Láska a prichádza k nám Spasiteľ, Kristus Pán!
Kostol bol taký naplnený, že mnohí ľudia museli aj stáť, ale zaujímavý dej nikoho neodradil. Hoci len samotné divadlo trvalo celú hodinu, obecenstvo tíško a zanietene počúvalo a boli aj slzy, radosť, potlesk a veľká pochvala. Nakoniec sa urobila zbierka, ktorú deti venujú na renováciu kostola, konkrétnejšie na krstiteľnicu, ktorú doteraz evanjelický cirkevný zbor v Iloku nemá. Pochvala patrí všetkým za vlastnoručne urobené kulisy, pódium a iné rekvizity hradené z osobných zdrojov.
Aj týmto spôsobom v mene presbyterstva za všetkých prítomných sa chceme poďakovať našim farárovcom Sajákovcom za ich obetavú prácu, ktorú robia v našom ev. a. v. cirkevnom zbore. Za to, že hoci oni majú svoje rodiny ďaleko, a to aj na sviatky, oni zostávajú s nami, pracujú s nami a vyučujú nás i naše dietky.