Bolo veľmi povzbudivé prezerať na facebooku fotografie z konfirmácií uskutočnených počas minulých májových nedieľ. Okrem konfirmandov a duchovnách sa na niektorých fotografiách dalo zahliadnuť aj rodinných príslušníkov.
Či to už boli správy o komfirmáciách z väčších, alebo menších zborov, či bolo detí len päť, alebo inde stáli až v troch radoch, jedno mali všetky spoločné: radosť. Zo všetkých bolo cítiť tú jedinečnú atmosféru, ktorá sa snúbi s mladosťou, jej krásou, no najmä miestom chrámu Božieho. Za čas strávený s našimi mladými treba určite poďakovať duchovným, ktorí im ho venovali pri výučbe a rôznych konfirmačných sústredeniach, ako aj Pánu Bohu za Jeho požehnanie.
Chcem Mu i ja poďakovať za požehnané chvíle, ktoré som mohol stráviť pri konfirmačnej príprave profesionálneho vojaka nadporučíka Petra Bornsteina. Päť mesiacov sme sa dvakrát týždenne stretávali a snažil som sa mu čo v najprijateľnejšej a zhutnenej podobe odovzdať všetko to, na čo máme v mierových podmienkach viacej času. Určite som nechcel, aby sme skĺzli len k odovzdávaniu a prijímaniu informácií. Obaja sme sa snažili pracovať s Písmom svätým, spolu ho študovať, čítať si kľúčové verše. Napokon sme stretávania uzavreli históriou kresťanstva a evanjelickej cirkvi. Nezúčastňoval sa len na konfirmačnej príprave, ako - pokiaľ mu povinnosti dovoľovali - ani raz nevynechal služby Božie.
A tak po jeho pevnom rozhodnutí urobiť konfirmačný sľub našej drahej cirkvi sme sa v tretiu májovú nedeľu v kaplnke Fraise Chapel v afganskom Kandaháre stretli všetci tí, ktorí sme sa stretnúť na konfirmačnej slávnosti mohli. Nebolo nás veľa, atmosféra bola skôr komorná. Naši vojaci sú v službe alebo po nej a je prirodzené, že si potrebujú odpočinúť. Navzdory všetkému si myslím, že ako pre konfirmanda, tak aj pre mňa samotného to bola udalosť, ktorej význam dokážem poctivo zhodnotiť až s odstupom niekoľkých mesiacov, prípadne rokov. Okrem toho, že je profesionálny vojak, stal sa v tretiu májovú nedeľu aj bojovníkom za svätú vec Kristovu.
Ďakujem teda do tretice Pánu Bohu za Jeho sprevádzanie počas konfirmačnej prípravy, Petrovo odhodlanie a najmä veľkú podporu Ústredia Ekumenickej pastoračnej služby, ktoré sa snaží podržať svojich duchovných aj na misiách v zahraničí.
Chcem Mu i ja poďakovať za požehnané chvíle, ktoré som mohol stráviť pri konfirmačnej príprave profesionálneho vojaka nadporučíka Petra Bornsteina. Päť mesiacov sme sa dvakrát týždenne stretávali a snažil som sa mu čo v najprijateľnejšej a zhutnenej podobe odovzdať všetko to, na čo máme v mierových podmienkach viacej času. Určite som nechcel, aby sme skĺzli len k odovzdávaniu a prijímaniu informácií. Obaja sme sa snažili pracovať s Písmom svätým, spolu ho študovať, čítať si kľúčové verše. Napokon sme stretávania uzavreli históriou kresťanstva a evanjelickej cirkvi. Nezúčastňoval sa len na konfirmačnej príprave, ako - pokiaľ mu povinnosti dovoľovali - ani raz nevynechal služby Božie.
A tak po jeho pevnom rozhodnutí urobiť konfirmačný sľub našej drahej cirkvi sme sa v tretiu májovú nedeľu v kaplnke Fraise Chapel v afganskom Kandaháre stretli všetci tí, ktorí sme sa stretnúť na konfirmačnej slávnosti mohli. Nebolo nás veľa, atmosféra bola skôr komorná. Naši vojaci sú v službe alebo po nej a je prirodzené, že si potrebujú odpočinúť. Navzdory všetkému si myslím, že ako pre konfirmanda, tak aj pre mňa samotného to bola udalosť, ktorej význam dokážem poctivo zhodnotiť až s odstupom niekoľkých mesiacov, prípadne rokov. Okrem toho, že je profesionálny vojak, stal sa v tretiu májovú nedeľu aj bojovníkom za svätú vec Kristovu.
Ďakujem teda do tretice Pánu Bohu za Jeho sprevádzanie počas konfirmačnej prípravy, Petrovo odhodlanie a najmä veľkú podporu Ústredia Ekumenickej pastoračnej služby, ktoré sa snaží podržať svojich duchovných aj na misiách v zahraničí.
