Pozývame vás na inštaláciu výstavy z diela Martina Dzureka pod názvom "AK CHCEŠ" v drážovskom kostolíku pri Nitre v nedeľu 2. júna o 17.00 hod. Výstava potrvá do 20. 6. (otvorené od 14.00 do 18.00 hod.).
Sochára Martina Dzureka poznáme ako víťaza architektonicko-výtvarnej súťaže na vytvorenie pamätníka Martina Rázusa v Bratislave v roku 2009 spolu s Ing. arch. Danielom Bartošom). Miesto. Viac o ňom si prečítate v článku od PhDr. Tamary Žiškovej.
Martin Dzurek (1973)
Na ceste za svojím cieľom sa ponára do hĺbok vibrácií svojho srdca, v snahe chápať a stvárniť ich v tej najčistejšej a najadekvátnejšej forme.
Výtvarná kreativita obklopovala Martina od narodenia. Otec, akademický sochár Dušan Dzurek, bol pre neho prvým učiteľom, prvým vzorom tvorivej práce. Už ako dieťa nasával vôňu materiálu, zachytával pracovné zanietenie a sledoval všetko prenikajúce tvorivé sústredenie, ktorým bolo poznačené celé rodinné prostredie. Je len prirodzené, že aj jeho záujem sa už v raných začiatkoch dominantne sústredil na sochársku tvorbu. V nej prevláda drevo, epoxy, bronz a ich rôzne kombinácie. Narába s nimi vysoko citlivo a profesionálne. Výber matérie podriaďuje ústrednej myšlienke a výtvarnému zámeru. Dominantne pracuje s drevom a bronzom, ktoré si v jeho dielach udržujú sviežosť i životnú silu.
Námetovo vychádza z hlbokého cítenia so svetom prírody, jej tajomných sfér i reálneho prejavu v časopriestore. Nelipne na opisnom detaile. Sústreďuje sa na výstavbu tvaru, plynutie línií, ktoré u dreva ešte zvýrazňuje kresba letokruhov. Prírodné tvary nekopíruje, ale pretvára. Geometrizuje ich, ozvláštňuje hrejivým vyžarovaním pokoja a harmonického pohybu. Prelínanie svetla a tieňa, ktoré spolupracuje s opracovaním povrchu sochy, umožňuje silnejšie precítiť vnútornú silu diela. Skulptúry opticky odľahčuje a prepája s okolitým priestorom priehľadmi. Súčasťou prírody je i človek - jej rovnocenná, neoddeliteľná súčasť - a jeho manifestácia života, putovanie od nenápadného zrodu, až po odchod do sféry neznáma. Hľadanie zmyslu života a snaha o jeho naplnenie. Sochu „Duch času“ môžeme sledovať v jej rôznych podobách, keď základný antropomorfický tvar dotvorený pre rôzne inštalácie dostáva novú myšlienku plynúcu v čase.
V posledných niekoľkých rokoch realizuje i diela monumentálne v sakrálnych a verejných priestoroch, úspešný je v pamätníkovej tvorbe, ale i v oblasti výsostne komorného charakteru. Jeho práce exteriérové aj interiérové výtvarne dopĺňajú mnohé súkromne i spoločné priestranstvá na Slovensku i v zahraničí.
Od roku 2004 spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) a v rámci svojho voľného času vedie výtvarnú dielňu pre zrakovo postihnutých. V roku 2009 založil výtvarnú skupinu SVETLO, ktorej členmi sú ľudia nevidiaci a so zrakovým obmedzením V roku 2006 sa stal členom Umeleckej besedy Slovenska. Zúčastňuje sa na spoločných výstavných podujatiach, sympóziách, súťažných a tvorivých projektoch. V roku 2009 vyhral spoločne s Ing. arch. Danielom Bartošom 1. miesto v architektonicko-výtvarnej súťaži na vytvorenie pamätníka Martina Rázusa v Bratislave. Každoročne uskutočňuje aspoň jednu samostatnú výstavu v potrebe komunikovať s ľuďmi, podeliť sa s nimi o svoje bytostné zážitky, videnie sveta, poznávanie zákonitosti života.
Diela Martina Dzureka majú silné vyžarovanie, nesú stopy zamýšľania sa nad zmyslom bytia. Hľadá tie hodnoty, za ktorými sa treba ponoriť do hĺbok ticha vlastného vnútra, do hĺbok univerza.
Martin Dzurek (1973)
Na ceste za svojím cieľom sa ponára do hĺbok vibrácií svojho srdca, v snahe chápať a stvárniť ich v tej najčistejšej a najadekvátnejšej forme.
Výtvarná kreativita obklopovala Martina od narodenia. Otec, akademický sochár Dušan Dzurek, bol pre neho prvým učiteľom, prvým vzorom tvorivej práce. Už ako dieťa nasával vôňu materiálu, zachytával pracovné zanietenie a sledoval všetko prenikajúce tvorivé sústredenie, ktorým bolo poznačené celé rodinné prostredie. Je len prirodzené, že aj jeho záujem sa už v raných začiatkoch dominantne sústredil na sochársku tvorbu. V nej prevláda drevo, epoxy, bronz a ich rôzne kombinácie. Narába s nimi vysoko citlivo a profesionálne. Výber matérie podriaďuje ústrednej myšlienke a výtvarnému zámeru. Dominantne pracuje s drevom a bronzom, ktoré si v jeho dielach udržujú sviežosť i životnú silu.
Námetovo vychádza z hlbokého cítenia so svetom prírody, jej tajomných sfér i reálneho prejavu v časopriestore. Nelipne na opisnom detaile. Sústreďuje sa na výstavbu tvaru, plynutie línií, ktoré u dreva ešte zvýrazňuje kresba letokruhov. Prírodné tvary nekopíruje, ale pretvára. Geometrizuje ich, ozvláštňuje hrejivým vyžarovaním pokoja a harmonického pohybu. Prelínanie svetla a tieňa, ktoré spolupracuje s opracovaním povrchu sochy, umožňuje silnejšie precítiť vnútornú silu diela. Skulptúry opticky odľahčuje a prepája s okolitým priestorom priehľadmi. Súčasťou prírody je i človek - jej rovnocenná, neoddeliteľná súčasť - a jeho manifestácia života, putovanie od nenápadného zrodu, až po odchod do sféry neznáma. Hľadanie zmyslu života a snaha o jeho naplnenie. Sochu „Duch času“ môžeme sledovať v jej rôznych podobách, keď základný antropomorfický tvar dotvorený pre rôzne inštalácie dostáva novú myšlienku plynúcu v čase.
V posledných niekoľkých rokoch realizuje i diela monumentálne v sakrálnych a verejných priestoroch, úspešný je v pamätníkovej tvorbe, ale i v oblasti výsostne komorného charakteru. Jeho práce exteriérové aj interiérové výtvarne dopĺňajú mnohé súkromne i spoločné priestranstvá na Slovensku i v zahraničí.
Od roku 2004 spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) a v rámci svojho voľného času vedie výtvarnú dielňu pre zrakovo postihnutých. V roku 2009 založil výtvarnú skupinu SVETLO, ktorej členmi sú ľudia nevidiaci a so zrakovým obmedzením V roku 2006 sa stal členom Umeleckej besedy Slovenska. Zúčastňuje sa na spoločných výstavných podujatiach, sympóziách, súťažných a tvorivých projektoch. V roku 2009 vyhral spoločne s Ing. arch. Danielom Bartošom 1. miesto v architektonicko-výtvarnej súťaži na vytvorenie pamätníka Martina Rázusa v Bratislave. Každoročne uskutočňuje aspoň jednu samostatnú výstavu v potrebe komunikovať s ľuďmi, podeliť sa s nimi o svoje bytostné zážitky, videnie sveta, poznávanie zákonitosti života.
Diela Martina Dzureka majú silné vyžarovanie, nesú stopy zamýšľania sa nad zmyslom bytia. Hľadá tie hodnoty, za ktorými sa treba ponoriť do hĺbok ticha vlastného vnútra, do hĺbok univerza.