V nedeľu 13. októbra 2013 sme aj v našom chráme Božom v Topoľčanoch slávili slávnosť Poďakovania za úrody zeme.
Je čas jesene, keď sa stromy obliekajú do nádherných pestrofarebných šiat a úroda vo svojej plnosti zberá sa z polí a záhrad, aby poslúžila pre obživu ľuďom. Niečo z tej krásy jesene ožilo. V rámci slávnosti Poďakovania za úrody zeme sme ďakovali Pánu Bohu za všetky dobrodenia, ktorých sa nám i toho roku dostalo z Jeho milosti. Výstavka rôznych „dobrôt“ z našich záhrad, ktorú v našom chráme s láskou pripravila sestra Mária Matušíková, nám pripomenula, v čom všetkom môžeme vnímať dotyk Božích dlaní.
„Ako mnoho je Tvojich diel, ó, Hospodine!“
Hospodin je naším Bohom a starostlivým Otcom.
Jeho ruky objímajú zem, aby vydala zlatožlté klasy.
V pote tváre z nich človek dorába chutný chlebík, ktorého vôňa prebúdza každé ráno svet.
Keď pohladí Hospodin stromy a kríky, vyčaria úsmev z červených jabĺčok, zo strapcov hrozna, či zamatových čučoriedok.
Rozkáže Pán Boh kvapkám dažďa, a ony premenia sa na pramene vôd, čo uhášajú smäd vysmädnutým Božím tvorom.
Stačilo iba malé slovíčko z Božích úst a útroby zeme naplnili sa vzácnymi pokladmi.
Nielen zlatom a diamantmi, ale i hrudami uhlia, čo v chladnej zime dotvárajú teplo domova.
Z čiernej tmy zeme povstávajú číre kryštáliky soli, aby sypúc sa pomedzi prsty ľudskej dlane dodali chuť pokrmu. Tomu pokrmu, čo Božie ruky požehnali na náš stôl!
Nesmieme zabudnúť ďakovať Pánu Bohu za všetko, čo nám požehnáva a prosiť Ho, aby svoje štedré dlane otváral rovnako pre všetkých ľudí vždy znova a znova každý deň.
„Ako mnoho je Tvojich diel, ó, Hospodine!“
Hospodin je naším Bohom a starostlivým Otcom.
Jeho ruky objímajú zem, aby vydala zlatožlté klasy.
V pote tváre z nich človek dorába chutný chlebík, ktorého vôňa prebúdza každé ráno svet.
Keď pohladí Hospodin stromy a kríky, vyčaria úsmev z červených jabĺčok, zo strapcov hrozna, či zamatových čučoriedok.
Rozkáže Pán Boh kvapkám dažďa, a ony premenia sa na pramene vôd, čo uhášajú smäd vysmädnutým Božím tvorom.
Stačilo iba malé slovíčko z Božích úst a útroby zeme naplnili sa vzácnymi pokladmi.
Nielen zlatom a diamantmi, ale i hrudami uhlia, čo v chladnej zime dotvárajú teplo domova.
Z čiernej tmy zeme povstávajú číre kryštáliky soli, aby sypúc sa pomedzi prsty ľudskej dlane dodali chuť pokrmu. Tomu pokrmu, čo Božie ruky požehnali na náš stôl!
Nesmieme zabudnúť ďakovať Pánu Bohu za všetko, čo nám požehnáva a prosiť Ho, aby svoje štedré dlane otváral rovnako pre všetkých ľudí vždy znova a znova každý deň.
