V rámci Mesiaca úcty k starším pripravil 19. októbra 2013 CZ ECAV Lubina v spolupráci s OZ Holubyho poľný kvet pre svojich seniorov poznávací zájazd na významné miesta súvisiace s históriou kresťanstva, našej Evanjelickej cirkvi a. v. i nášho národa.
Prvou zastávkou bolo slovanské hradisko v Mikulčiciach. Je to najrozsiahlejšie a najzachovalejšie hradisko z čias Veľkej Moravy. Archeologické nálezisko s dvoma expozíciami nádherných a vzácnych nálezov nám dali možnosť nahliadnuť do obdobia Veľkej Moravy (8. – 10. stor.). Na akropole a v podhradiach sú kópie základov kniežacieho paláca a desiatich kostolov vrátane baziliky. Prečo bolo na takom malom území toľko kostolov? Na túto otázku nevedia presne odpovedať ani samotní archeológovia. Názory niektorých sa zhodujú v tom, že podľa jednotlivých vrstiev obyvateľstva stavali aj kostoly. Niektoré bohatšie rodiny si postavili svoj súkromný kostol. Na týchto miestach pôsobili králi dynastie Mojmírovcov, ale aj vierozvestovia Konštantín a Metod.
Nádherným krajom Vysočiny viedla naša cesta do Kralíc nad Oslavou. V tunajšom múzeu sme sa oboznámili s históriou Kralickej Biblie. Z pôvodných jazykov (hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) ju preložili prekladatelia a teológovia pôvodnej Jednoty bratskej. Názov dostala podľa miesta, kde bola vytlačená, ktorým boli juhomoravské Kralice. Je to prvý český preklad Biblie z pôvodných jazykov, nie z latinskej Vulgaty. Prvé vydanie Kralickej Biblie vyšlo v šiestich zväzkoch. Takéto rozdelenie bolo z toho dôvodu, že nešlo len o biblický text, ale i o rozsiahle komentáre po stranách. Posledné vydanie jednozväzkovej Kralickej Biblie (bez postranných poznámok) bolo v roku 1613 pred bitkou na Bielej hore (1620). Po bitke na Bielej hore hľadali českí exulanti, najmä protestanti Jednoty bratskej, útočisko na Slovensku. Priniesli so sebou nielen piesne, bohoslužobné knihy, ale najmä Kralickú Bibliu. U nás, na Slovensku, sa Kralická Biblia používala takmer štyri storočia, až do roku 1978, keď bol vydaný evanjelický preklad v spisovnej slovenčine.
Poslednou zastávkou bol zámok Náměšť nad Oslavou. Súčasťou knižného fondu zámku je aj originál šesťdielneho vydania Kralickej Biblie (1579 – 1594). Okrem rozsiahlej knižnice sme absolvovali aj prehliadku zámockých priestorov. Posledným vlastníkom zámku bol rod Haugwitzov, ktorý vlastnil panstvo až do konca 2. svetovej vojny, keď bol jeho posledný majiteľ Jindřich so svojou rodinou na základe dekrétov prezidenta Eduarda Beneša prinútený Náměšť opustiť. Krátko na to si prezident Beneš zriadil na zámku svoje letné sídlo. V roku 1949 bol zámok sprístupnený verejnosti a v jeho priestoroch bola inštalovaná unikátna kolekcia tapisérií.
Obohatení vedomosťami, novými poznatkami a skúsenosťami sme sa vo večerných hodinách vrátili do svojich príbytkov s vďakou Pánu Bohu za možnosť navštíviť vzácne miesta, ktoré tvorili našu súčasnosť.
Nádherným krajom Vysočiny viedla naša cesta do Kralíc nad Oslavou. V tunajšom múzeu sme sa oboznámili s históriou Kralickej Biblie. Z pôvodných jazykov (hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) ju preložili prekladatelia a teológovia pôvodnej Jednoty bratskej. Názov dostala podľa miesta, kde bola vytlačená, ktorým boli juhomoravské Kralice. Je to prvý český preklad Biblie z pôvodných jazykov, nie z latinskej Vulgaty. Prvé vydanie Kralickej Biblie vyšlo v šiestich zväzkoch. Takéto rozdelenie bolo z toho dôvodu, že nešlo len o biblický text, ale i o rozsiahle komentáre po stranách. Posledné vydanie jednozväzkovej Kralickej Biblie (bez postranných poznámok) bolo v roku 1613 pred bitkou na Bielej hore (1620). Po bitke na Bielej hore hľadali českí exulanti, najmä protestanti Jednoty bratskej, útočisko na Slovensku. Priniesli so sebou nielen piesne, bohoslužobné knihy, ale najmä Kralickú Bibliu. U nás, na Slovensku, sa Kralická Biblia používala takmer štyri storočia, až do roku 1978, keď bol vydaný evanjelický preklad v spisovnej slovenčine.
Poslednou zastávkou bol zámok Náměšť nad Oslavou. Súčasťou knižného fondu zámku je aj originál šesťdielneho vydania Kralickej Biblie (1579 – 1594). Okrem rozsiahlej knižnice sme absolvovali aj prehliadku zámockých priestorov. Posledným vlastníkom zámku bol rod Haugwitzov, ktorý vlastnil panstvo až do konca 2. svetovej vojny, keď bol jeho posledný majiteľ Jindřich so svojou rodinou na základe dekrétov prezidenta Eduarda Beneša prinútený Náměšť opustiť. Krátko na to si prezident Beneš zriadil na zámku svoje letné sídlo. V roku 1949 bol zámok sprístupnený verejnosti a v jeho priestoroch bola inštalovaná unikátna kolekcia tapisérií.
Obohatení vedomosťami, novými poznatkami a skúsenosťami sme sa vo večerných hodinách vrátili do svojich príbytkov s vďakou Pánu Bohu za možnosť navštíviť vzácne miesta, ktoré tvorili našu súčasnosť.
