Meno evanjelického farára Juraja Nathana Petiana je úzko spojené s Maticou slovenskou, pretože ako prvý testamentárne na jej založenie venoval vysokú sumu (9-tisíc zlatých), čo predstavovalo 2/3 jeho majetku.
Narodil sa 20. 4. 1806 v Polichne. Jeho otec, evanjelický farár Michal Petian, a matka Agneta, rodená Melegh, v ňom pestovali vzťah k slovenskej reči a ku kultúrnym hodnotám.
Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Pokračoval na gymnáziách v Lučenci, Levoči a v Modre. Absolvoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Keďže začiatkom roku 1827 mu zomrel otec, zaujal jeho miesto v rodnej obci, kde pôsobil do októbra 1828. Odvtedy bol farárom v Turom Poli, kde pôsobil 30 rokov a 6 mesiacov. S Máriou Goldbergerovou, dcérou farára v Dačovom Lome, sa oženil 23. 1. 1844. Ich manželstvo bolo bezdetné.
V časopise pre zábavu a poučenie Sokol z roku 1863 sa dočítame, že J. N. Petian bol mužom statnej postavy, pevného charakteru, výborným rečníkom, ktorého často navštevovali priatelia a známi. Tradíciou sa stali stretnutia s poprednými slovenskými národovcami usporadúvané každý rok 5. septembra v deň jeho menín. Od roku 1853 mal zdravotné problémy, ktorým napokon 18. 4. 1859 podľahol. Miesto posledného odpočinku národného buditeľa označoval mramorový kameň, ktorý dala postaviť jeho manželka. Žiaľ, pamiatka sa nezachovala, pretože v roku 1951 obec Turie Pole zmizla z mapy, keďže ju začlenili do vojenského obvodu s názvom Lešť.
Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Pokračoval na gymnáziách v Lučenci, Levoči a v Modre. Absolvoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Keďže začiatkom roku 1827 mu zomrel otec, zaujal jeho miesto v rodnej obci, kde pôsobil do októbra 1828. Odvtedy bol farárom v Turom Poli, kde pôsobil 30 rokov a 6 mesiacov. S Máriou Goldbergerovou, dcérou farára v Dačovom Lome, sa oženil 23. 1. 1844. Ich manželstvo bolo bezdetné.
V časopise pre zábavu a poučenie Sokol z roku 1863 sa dočítame, že J. N. Petian bol mužom statnej postavy, pevného charakteru, výborným rečníkom, ktorého často navštevovali priatelia a známi. Tradíciou sa stali stretnutia s poprednými slovenskými národovcami usporadúvané každý rok 5. septembra v deň jeho menín. Od roku 1853 mal zdravotné problémy, ktorým napokon 18. 4. 1859 podľahol. Miesto posledného odpočinku národného buditeľa označoval mramorový kameň, ktorý dala postaviť jeho manželka. Žiaľ, pamiatka sa nezachovala, pretože v roku 1951 obec Turie Pole zmizla z mapy, keďže ju začlenili do vojenského obvodu s názvom Lešť.