Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Srdce nejedného človeka sa nechá podmaniť úspechom, slávou, krásou, bohatstvom či pohodlím. Na druhej strane iných ľudí nevie nič tak nadchnúť k práci, k životnému boju i k obetiam, ako práve túžba po slobode. Za slobodu národov, rás, za náboženskú slobodu bolo v dejinách ľudstva prinesených už množstvo obetí. Mnohým bola sloboda drahšia ako čokoľvek iné, čo mali. Dokonca aj drahšia ako vlastný život.
Srdce nejedného človeka sa nechá podmaniť úspechom, slávou, krásou, bohatstvom či pohodlím. Na druhej strane iných ľudí nevie nič tak nadchnúť k práci, k životnému boju i k obetiam, ako práve túžba po slobode. Za slobodu národov, rás, za náboženskú slobodu bolo v dejinách ľudstva prinesených už množstvo obetí. Mnohým bola sloboda drahšia ako čokoľvek iné, čo mali. Dokonca aj drahšia ako vlastný život.
O slobode, ktorá znamená skutočné vyslobodenie, teda o kresťanskej slobode nám hovorí dnešný deň Pamiatky reformácie. A o ceste k tejto slobode nám hovorí Pán Ježiš Kristus v Evanjeliu podľa Jána: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Cesta k skutočnej – vnútornej slobode znamená zostať v slove Božom, byť Pánovými učeníkmi, a tak poznať pravdu, ktorá nás vyslobodí. Veď len vtedy, keď nás Syn vyslobodí, budeme skutočne slobodní. A návrat k Ježišovi Kristovi – to je dielo reformácie.
Pravá kresťanská sloboda prišla a prichádza len skrze poslušnosť Kristovmu slovu. Martin Luther na základe Božieho slova pochopil, že cirkev sa k svojej náprave potrebuje opäť vrátiť k apoštolskému základu, ku Kristovej slobode. Cesta k nej vedie cez Písmo sväté. Slovo Božie je a zostane jediným prameňom viery a pravidlom života pre Kristovu cirkev. Je potrebné ho poznávať, každý deň sa v ňom vzdelávať a skutočne z neho čerpať. Učeníkom Pána Ježiša Krista môže byť len ten, kto slovo Božie pozná, a potom, keď ho pozná, je mu aj poslušný, riadi podľa neho svoj život.
O štyri roky si celý protestantský svet s vďakou k Trojjedinému Pánu Bohu pripomenie 500. výročie reformácie kresťanskej cirkvi. V dnešnej dobe však počujeme aj názory typu: Pán Boh áno, cirkev nie. Tento názor je pomýlený, veď Hlavou cirkvi je Ježiš Kristus a kto miluje Krista, miluje cirkev. No napriek tomu je potrebné zamyslieť sa nad takýmto názorom, prečo vôbec existuje. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že nedostatočne bdieme nad duchovnou čistotou našej cirkvi, našej viery, nášho života, že o slobode Božích detí možno viac medzi sebou hovoríme, ako ňou skutočne žijeme. Martin Luther vo svojom spise O slobode kresťana poukázal na to, že kresťan je slobodným človekom a súčasne je kresťan služobníkom všetkých. Kresťanská sloboda totiž nie je svojvôľou, nevedie k anarchii. Kresťan je poslušnosťou viazaný na Pána Ježiša Krista, a tým aj na službu v prospech svojich blížnych. Zostaňme teda v slove Ježiša Krista, poznávajme pravdu, ktorou je On sám a ktorá vyslobodí. Žime touto pravdou, žime v nej. Tak, aby – podobne ako v 16. storočí – nielen v našej domovine a spoločnosti pri hľadaní odpovedí na každodenné i nie bežné, ale dôležité otázky ako základ rezonovalo: Jedine Kristus, jedine Božia milosť, jedine slovo Božie, jedine viera!
Miloš Klátik, generálny biskup
Milan Krivda, biskup ZD
Slavomír Sabol, biskup VD
Pravá kresťanská sloboda prišla a prichádza len skrze poslušnosť Kristovmu slovu. Martin Luther na základe Božieho slova pochopil, že cirkev sa k svojej náprave potrebuje opäť vrátiť k apoštolskému základu, ku Kristovej slobode. Cesta k nej vedie cez Písmo sväté. Slovo Božie je a zostane jediným prameňom viery a pravidlom života pre Kristovu cirkev. Je potrebné ho poznávať, každý deň sa v ňom vzdelávať a skutočne z neho čerpať. Učeníkom Pána Ježiša Krista môže byť len ten, kto slovo Božie pozná, a potom, keď ho pozná, je mu aj poslušný, riadi podľa neho svoj život.
O štyri roky si celý protestantský svet s vďakou k Trojjedinému Pánu Bohu pripomenie 500. výročie reformácie kresťanskej cirkvi. V dnešnej dobe však počujeme aj názory typu: Pán Boh áno, cirkev nie. Tento názor je pomýlený, veď Hlavou cirkvi je Ježiš Kristus a kto miluje Krista, miluje cirkev. No napriek tomu je potrebné zamyslieť sa nad takýmto názorom, prečo vôbec existuje. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že nedostatočne bdieme nad duchovnou čistotou našej cirkvi, našej viery, nášho života, že o slobode Božích detí možno viac medzi sebou hovoríme, ako ňou skutočne žijeme. Martin Luther vo svojom spise O slobode kresťana poukázal na to, že kresťan je slobodným človekom a súčasne je kresťan služobníkom všetkých. Kresťanská sloboda totiž nie je svojvôľou, nevedie k anarchii. Kresťan je poslušnosťou viazaný na Pána Ježiša Krista, a tým aj na službu v prospech svojich blížnych. Zostaňme teda v slove Ježiša Krista, poznávajme pravdu, ktorou je On sám a ktorá vyslobodí. Žime touto pravdou, žime v nej. Tak, aby – podobne ako v 16. storočí – nielen v našej domovine a spoločnosti pri hľadaní odpovedí na každodenné i nie bežné, ale dôležité otázky ako základ rezonovalo: Jedine Kristus, jedine Božia milosť, jedine slovo Božie, jedine viera!
Miloš Klátik, generálny biskup
Milan Krivda, biskup ZD
Slavomír Sabol, biskup VD