Generálny biskup Miloš Klátik prijal 11. 6. 2013 na generálnom biskupskom úrade vedúcu služobného úradu Ministerstva kultúry SR Emíliu Kršíkovú, ktorá je predsedníčkou medzirezortnej Expertnej komisie na riešenie problematiky financovania cirkví a náboženských spoločností. Na rokovaní ju sprevádzal Ján Juran, riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR, a prítomný bol aj riaditeľ Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Dušan Vagaský. Ján Juran aj Dušan Vagaský sú členmi vyššie uvedenej expertnej komisie.
Predsedníčka komisie informovala generálneho biskupa o doterajšej práci komisie a zdôraznila, že oceňuje nezamietavý prístup cirkví k plánovanej inventarizácii reštituovaného majetku. Komisia by sa mala v najbližšom čase zaoberať riešením spôsobu zozbierania týchto údajov, pretože cirkvi oprávnene poukázali na administratívnu náročnosť tejto práce a z nej vyplývajúce osobitné náklady, ktoré sa budú musieť vynaložiť.
Keďže na Slovensku financovanie cirkví sa realizuje ešte stále podľa pôvodného zákona 218/1949 Zb., v zmysle ktorého štát prispieva na platy duchovných a prevádzku ústredia, v diskusii bol ocenený zodpovedný prístup cirkví na Slovensku, ktoré nezneužívajú autonómiu cirkví v otázke určenia počtu duchovných a počtu biskupstiev - i keď na rozdiely medzi jednotlivými cirkvami bolo poukázané. Oveľa masovejším prípadom „nekontrolovateľného“ nárastu počtu duchovných došlo u niektorých cirkví v Českej republike, kde obdobný zákon z čias spoločného socialistického štátu ešte donedávna tiež platil. Takéto praktiky bývajú potom predmetom oprávnenej kritiky sekulárnej časti spoločnosti i médií.
Generálny biskup zdôraznil, že v zmysle reformačných princípov ECAV na Slovensku si zakladá na vysokej odbornej úrovni svojich duchovných a do duchovenskej služby možno na rozdiel od iných cirkví prijíma len absolventov s ukončeným vysokoškolským teologickým vzdelaním a navyše ich ordinácii do služby predchádzajú kaplánske skúšky organizované cirkvou. Kým sa duchovný ECAV stane farárom, musí absolvovať minimálne dvojročnú kaplánsku prax pod vedením svojho principála v závere ktorej musí ešte skladať farárske skúšky. V tejto súvislosti poukázal na finančné ohodnotenie duchovného, ktoré v porovnaní s inými profesiami kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, je značne poddimenzované. Preto požiadal myslieť aj pri terajšom systéme financovania cirkví na valorizáciu miezd duchovných a valorizáciu objemu účelového transferu.
Predsedníčka Emília Kršíková potvrdila záujem štátu o spoluprácu s cirkvami najmä pri upevňovaní morálky, pri výchove k duchovným hodnotám, pri riešení krízy hodnôt - ktorá v konečnom dôsledku vyústila do krízy finančnej a hospodárskej. Cirkvi zastávajú hodnoty, ktoré sú tomuto európskemu priestoru vlastné a na ich budovaní a posilňovaní chce aj vláda stavať. Preto prebiehajúcu diskusiu o budúcnosti financovania cirkvi i prácu expertnej komisie treba vnímať a posudzovať v tomto kontexte.
Postrehy zo stretnutia spracoval 12. 6. 2013 Dušan Vagaský.
Keďže na Slovensku financovanie cirkví sa realizuje ešte stále podľa pôvodného zákona 218/1949 Zb., v zmysle ktorého štát prispieva na platy duchovných a prevádzku ústredia, v diskusii bol ocenený zodpovedný prístup cirkví na Slovensku, ktoré nezneužívajú autonómiu cirkví v otázke určenia počtu duchovných a počtu biskupstiev - i keď na rozdiely medzi jednotlivými cirkvami bolo poukázané. Oveľa masovejším prípadom „nekontrolovateľného“ nárastu počtu duchovných došlo u niektorých cirkví v Českej republike, kde obdobný zákon z čias spoločného socialistického štátu ešte donedávna tiež platil. Takéto praktiky bývajú potom predmetom oprávnenej kritiky sekulárnej časti spoločnosti i médií.
Generálny biskup zdôraznil, že v zmysle reformačných princípov ECAV na Slovensku si zakladá na vysokej odbornej úrovni svojich duchovných a do duchovenskej služby možno na rozdiel od iných cirkví prijíma len absolventov s ukončeným vysokoškolským teologickým vzdelaním a navyše ich ordinácii do služby predchádzajú kaplánske skúšky organizované cirkvou. Kým sa duchovný ECAV stane farárom, musí absolvovať minimálne dvojročnú kaplánsku prax pod vedením svojho principála v závere ktorej musí ešte skladať farárske skúšky. V tejto súvislosti poukázal na finančné ohodnotenie duchovného, ktoré v porovnaní s inými profesiami kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, je značne poddimenzované. Preto požiadal myslieť aj pri terajšom systéme financovania cirkví na valorizáciu miezd duchovných a valorizáciu objemu účelového transferu.
Predsedníčka Emília Kršíková potvrdila záujem štátu o spoluprácu s cirkvami najmä pri upevňovaní morálky, pri výchove k duchovným hodnotám, pri riešení krízy hodnôt - ktorá v konečnom dôsledku vyústila do krízy finančnej a hospodárskej. Cirkvi zastávajú hodnoty, ktoré sú tomuto európskemu priestoru vlastné a na ich budovaní a posilňovaní chce aj vláda stavať. Preto prebiehajúcu diskusiu o budúcnosti financovania cirkvi i prácu expertnej komisie treba vnímať a posudzovať v tomto kontexte.
Postrehy zo stretnutia spracoval 12. 6. 2013 Dušan Vagaský.