Od 27. 6. do 1.7. 2013 sa v Selciach konal letný tábor pre evanjelické deti a mládež v Chorvátsku. Zúčastnilo sa na ňom 18 detí z Iloku, 17 z Kutiny, 6 zo Slavónskeho Brodu a 4 deti z fínskych rodín; spolu s vedúcimi nás bolo asi 50. Téma tábora znela: „Izgubljen i pronađen“ (Stratený, a predsa nájdený).
Každý nový deň sa začínal rozcvičkou a po raňajkách sme mali rannú pobožnosť, ktorú viedol vždy niekto zo skupiny mládežníkov. Po spoločnom zamyslení a modlitbách sme si vždy zaspievali niekoľko známych, ale i celkom nových piesni, ktoré pripravila B. Sajáková – piano; sprevádzali aj N. Hadiž – gitara, Gordana – gitara, Aapo – gitara.
Mládežníci sa schádzali v priestoroch divadla a detská sekcia sa stretávala v učebni. Viedli ju Božena Sajáková (Stratena drahma, Stratená ovečka) a Dalibor Waiser (Stratený syn). Vynikajúcou pomôckou bol pracovný zošit spojený so spevníčkom, kde si deti nielen vyhľadali biblický text, ale mohli si vylúštiť aj tajničku k téme a spievať piesne. Okrem kúpania sa mohli deti naplno venovať i tvorivým dielňam, ktoré boli rozdelené do štyroch skupín pod vedením Kristíny H., Boženky S., Marije G. a Tiny z Fínska.
Nielen vo večernom programe, ale počas celého pobytu všetci účastníci mali pripravené množstvo rozmanitých hier, ktoré viedli Aapo a Jaana z Fínska, Dalibor W., Boženka S., Elina B., Neno. Okrem týchto krátkodobých hier boli aj dve, ktoré trvali počas celého tábora: bola to už tradičná hra na anjelov a potom celkom nová, v ktorej sme získavali ovečky – múdrosti, znalosti, kreativity, mlčania, usilovnosti. Získavaním ovečiek sme tak hravou formou docielili, že aj v čase prázdnin sa niektoré deti naučili nielen knihy z Biblie (najmenej 17), ale niektoré sa naučili aj 23. žalm „Hospodin je môj Pastier...“, a zároveň to v nich ešte viac utvrdilo hlavnú tému: Stratený, a predsa nájdený.
Počas tábora sme si uvedomili, že Pán Boh urobil všetko, obetoval aj vlastného Syna, aby nás zachránil, našiel a spasil. A každou jednou maličkosťou, keď sme niečo stratili, ihneď sme si to opakovali. Ale v podstate aj tie stratené odložené drobné veci sme nakoniec našli a mali sme radosť, škoda len, že sa nenašiel fotoaparát (ktorý niekto pravdepodobne zvonku ukradol), v ktorom bolo ešte väčšie množstvo super fotiek a prekrásnych zážitkov. A aj pri tejto skúsenosti sme si uvedomili, že ak nám je smutno za jedným fotoaparátom, o čo viac musí byť smutno v nebi nad človekom, ktorý sa stratí – veď je napísané: „Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie!
Mládežníci sa schádzali v priestoroch divadla a detská sekcia sa stretávala v učebni. Viedli ju Božena Sajáková (Stratena drahma, Stratená ovečka) a Dalibor Waiser (Stratený syn). Vynikajúcou pomôckou bol pracovný zošit spojený so spevníčkom, kde si deti nielen vyhľadali biblický text, ale mohli si vylúštiť aj tajničku k téme a spievať piesne. Okrem kúpania sa mohli deti naplno venovať i tvorivým dielňam, ktoré boli rozdelené do štyroch skupín pod vedením Kristíny H., Boženky S., Marije G. a Tiny z Fínska.
Nielen vo večernom programe, ale počas celého pobytu všetci účastníci mali pripravené množstvo rozmanitých hier, ktoré viedli Aapo a Jaana z Fínska, Dalibor W., Boženka S., Elina B., Neno. Okrem týchto krátkodobých hier boli aj dve, ktoré trvali počas celého tábora: bola to už tradičná hra na anjelov a potom celkom nová, v ktorej sme získavali ovečky – múdrosti, znalosti, kreativity, mlčania, usilovnosti. Získavaním ovečiek sme tak hravou formou docielili, že aj v čase prázdnin sa niektoré deti naučili nielen knihy z Biblie (najmenej 17), ale niektoré sa naučili aj 23. žalm „Hospodin je môj Pastier...“, a zároveň to v nich ešte viac utvrdilo hlavnú tému: Stratený, a predsa nájdený.
Počas tábora sme si uvedomili, že Pán Boh urobil všetko, obetoval aj vlastného Syna, aby nás zachránil, našiel a spasil. A každou jednou maličkosťou, keď sme niečo stratili, ihneď sme si to opakovali. Ale v podstate aj tie stratené odložené drobné veci sme nakoniec našli a mali sme radosť, škoda len, že sa nenašiel fotoaparát (ktorý niekto pravdepodobne zvonku ukradol), v ktorom bolo ešte väčšie množstvo super fotiek a prekrásnych zážitkov. A aj pri tejto skúsenosti sme si uvedomili, že ak nám je smutno za jedným fotoaparátom, o čo viac musí byť smutno v nebi nad človekom, ktorý sa stratí – veď je napísané: „Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie!