Kým veriaci v matkocirkvi Kremnica si v 22. nedeľu po Sv. Trojici pripomínali 187. výročie posvätenia chrámu Božieho, veriaci v dcérocirkvi Žiar nad Hronom si pripomenuli 7. výročie posvätenia základného kameňa kostola a misijného centra. Bolo to v deň Pamiatky reformácie v r. 2006, keď novozvolený generálny biskup Miloš Klátik vykonal svoju prvú posviacku v úrade biskupa.
Pri tomto malom výročí sa k službám Božím zhromaždili veriaci do rozostavaného chrámu Božieho. Ich túžba po chráme je taká silná, ako o nej hovorí žalmista v 84. žalme: „Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému“ (Ž 84, 3) .S radosťou v srdci a naplnení vďačnosťou za Božiu milosť sme sa zhromaždili k oslavám a chválam Trojjediného Pána Boha. K Nemu sa niesli naše piesne i modlitby za doterajšie požehnanie, za všetkých priaznivcov, ochotných darcov, obetavých pracovníkov, za jednotlivcov, cirkevné zbory, domácich i zahraničných sponzorov, a zároveň prosby o úspešné dokončenie začatého diela.
V úvode kázne slova Božieho domáci brat farár Jozef Pacek podčiarkol výnimočnosť tejto nedele: „Dnešný nedeľný deň je o niečo málo významnejší, ako sú iné nedele. Je pre nás výnimočný predovšetkým tým, že sme v Božom chráme. Nie je síce posvätený, ale podľa zasľúbenia Pána Ježiša Krista, ktorý povedal: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18, 20), veríme, že je i dnes s nami aj na tomto mieste. A aj keď ešte nie je dostavaný a posvätený k účelu, kvôli ktorému sa stavia, predsa sme dnes v ňom, aby sme si pripomenuli 7. výročie posvätenia základného kameňa tohto Božieho domu.“ Posilnili sme sa aj vedomím o tom, že „Boží dom je domom Božím, nie ľudským, aj keď ho ľudské ruky stavajú. Treba mať však na pamäti to, čo nám pripomína žalmista v 127. žalme: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb; dosť dáva On svojmu milému v spánku (Ž 127, 1 - 2). Tieto slová sú odkazom dnešného dňa, dnešnej nedele. Nevedú nás k ľahostajnosti, pasivite či pochybnostiam o tom, čo bude a pre koho sa namáhame a budujeme, ale vedú nás k dôvere, k absolútnemu spoľahnutiu sa na Pána Boha. On predsa vidí ďaleko dopredu a najlepšie pozná zmysel našich obetí, práce, námahy.“
Posilnení sme boli Božím slovom, no celú atmosféru umocnila Večera Pánova, ktorú sme mohli prijať, a tak vykročiť k novým cieľom a opäť kráčať a chodiť v novote života. Veríme, že s pomocou toho najlepšieho a najmúdrejšieho Staviteľa, nebude dlho trvať a Evanjelický chrám Boží v Žiari nad Hronom bude posvätený a odovzdaný k službe Bohu i ľuďom. To je naša túžba, naše prianie. K tomu nám Pán Boh daj múdrosť, silu a požehnanie.
V úvode kázne slova Božieho domáci brat farár Jozef Pacek podčiarkol výnimočnosť tejto nedele: „Dnešný nedeľný deň je o niečo málo významnejší, ako sú iné nedele. Je pre nás výnimočný predovšetkým tým, že sme v Božom chráme. Nie je síce posvätený, ale podľa zasľúbenia Pána Ježiša Krista, ktorý povedal: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18, 20), veríme, že je i dnes s nami aj na tomto mieste. A aj keď ešte nie je dostavaný a posvätený k účelu, kvôli ktorému sa stavia, predsa sme dnes v ňom, aby sme si pripomenuli 7. výročie posvätenia základného kameňa tohto Božieho domu.“ Posilnili sme sa aj vedomím o tom, že „Boží dom je domom Božím, nie ľudským, aj keď ho ľudské ruky stavajú. Treba mať však na pamäti to, čo nám pripomína žalmista v 127. žalme: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb; dosť dáva On svojmu milému v spánku (Ž 127, 1 - 2). Tieto slová sú odkazom dnešného dňa, dnešnej nedele. Nevedú nás k ľahostajnosti, pasivite či pochybnostiam o tom, čo bude a pre koho sa namáhame a budujeme, ale vedú nás k dôvere, k absolútnemu spoľahnutiu sa na Pána Boha. On predsa vidí ďaleko dopredu a najlepšie pozná zmysel našich obetí, práce, námahy.“
Posilnení sme boli Božím slovom, no celú atmosféru umocnila Večera Pánova, ktorú sme mohli prijať, a tak vykročiť k novým cieľom a opäť kráčať a chodiť v novote života. Veríme, že s pomocou toho najlepšieho a najmúdrejšieho Staviteľa, nebude dlho trvať a Evanjelický chrám Boží v Žiari nad Hronom bude posvätený a odovzdaný k službe Bohu i ľuďom. To je naša túžba, naše prianie. K tomu nám Pán Boh daj múdrosť, silu a požehnanie.
