V júni 2013 si Príbovciach pripomenuli 135. výročie narodenia svojho siedmeho zborového farára, syna evanjelického farára a známeho slovenského filozofa Pavla Hečku.
Július Hečko sa narodil 7. 6. 1878 v Hodruši pri Banskej Štiavnici ako syn tamojšieho evanjelického farára a známeho slovenského filozofa Pavla Hečku a matky Vilhelmíny Schmidtovej, ktorá umrela v jeho siedmich rokoch. V tomto roku sme si pripomenuli 135. výročie jeho narodenia.
Po skončení ľudovej školy vo svojom rodisku študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde ho po smrti otca (21. 6. 1895) ako pansláv, uvedomele sa hlásiaceho k slovenčine, vyhodili zo VII. triedy. Súčasne mu bolo zakázané študovať na všetkých školách bývalého Uhorska, preto odišiel do Brašova v Rumunsku, kde sa najprv naučil po rumunsky a potom pokračoval v gymnaziálnych štúdiách. V r. 1899 na gymnáziu v Brašove zmaturoval v rumunskej reči.
Teologické štúdiá absolvoval v Šoproni; 17. 6. 1901 zložil základnú skúšku. V r. 1903 odišiel na školský ústav do Rostoku, kde v septembri r. 1903 zložil odbornú skúšku. Dňa 12. 12. 1903 zložil v Bratislave kňazskú skúšku a nasledujúci deň bol v Balážskych Ďarmotách vysvätený biskupom Baltíkom.
Po vysvätení za farára pôsobil ako kaplán po boku ťažko chorého veľkolômskeho farára Jána Dérera až do 1. 4. 1905. Po smrti tohto farára sa stal administrátorom cirkevného zboru vo Veľkom Lôme a súčasne administrátorom cirkevného zboru v Hornom Tisovníku.
Neskoršie pôsobil ako kaplán v Starej Turej po boku známeho farára Ľudovíta Čullíka, kde pôsobil až do 9. 3. 1906. Zo Starej Turej odišiel 25. 7. 1907 za farára do Važca, kde našiel cirkevný zbor v žalostnom stave. Za jeho pôsobenia bola prestavaná fara, postavené štyri nové učebné siene v škole a štyri byty pre učiteľov, bol obnovený organ a založil Gazdovský potravinový spolok.
V r. 1921 prijal pozvanie za farára do Príboviec, kde prišiel aj so svojou rodinou, a 24. 9. 1921 bol jednohlasne zvolený za siedmeho príbovského farára. V Príbovciach prevzal rokmi zanedbané cirkevné dedičstvo a 20.000,- korún dlžoby. V Príbovciach pôsobil až do svojho penzionovania, keď sa 2. 10. 1943 zriekol služby.
Počas pôsobenia farára Júliusa Hečku bola v Príbovciach v r. 1926 postavená nová fara a kúpené tri nové zvony, ktoré patrili v tej dobe k najväčším v Turci. V r. 1927 bola postavená nová škola, v r. 1934 kostolík s vežou v Slovanoch a v r. 1935 bol zakúpený nový organ do kostola v Príbovciach.
Farár Július Hečko bol činný ako aj predseda školskej stolice obecnej ľudovej školy v Príbovciach a predseda „Ústavu vdovsko-sirotského ev. a. v. duchovenstva v Turčianskom senioráte, ktorý bol založený v r. 1869 na podporovanie vyslúžilých kňazov, kňazských vdov a sirôt. Dlhé roky pôsobil aj ako seniorálny zapisovateľ v Turčianskom senioráte. Ovládal slovenský, maďarský, nemecký a rumunský jazyk.
Július Hečko umrel 28. 1. 1962 vo veku 84 rokov vo Folkušovej. Jeho pohreb sa konal vo Folkušovej 31. 1. 1962. Pri rakve zosnulého kázal Vladimír Marenčiak, konsenior Turčianskeho seniorátu a farár v Žiline, liturgiu odbavil a slová odobierky povedal domáci farár J. Horňan z Necpál.
Po skončení ľudovej školy vo svojom rodisku študoval na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde ho po smrti otca (21. 6. 1895) ako pansláv, uvedomele sa hlásiaceho k slovenčine, vyhodili zo VII. triedy. Súčasne mu bolo zakázané študovať na všetkých školách bývalého Uhorska, preto odišiel do Brašova v Rumunsku, kde sa najprv naučil po rumunsky a potom pokračoval v gymnaziálnych štúdiách. V r. 1899 na gymnáziu v Brašove zmaturoval v rumunskej reči.
Teologické štúdiá absolvoval v Šoproni; 17. 6. 1901 zložil základnú skúšku. V r. 1903 odišiel na školský ústav do Rostoku, kde v septembri r. 1903 zložil odbornú skúšku. Dňa 12. 12. 1903 zložil v Bratislave kňazskú skúšku a nasledujúci deň bol v Balážskych Ďarmotách vysvätený biskupom Baltíkom.
Po vysvätení za farára pôsobil ako kaplán po boku ťažko chorého veľkolômskeho farára Jána Dérera až do 1. 4. 1905. Po smrti tohto farára sa stal administrátorom cirkevného zboru vo Veľkom Lôme a súčasne administrátorom cirkevného zboru v Hornom Tisovníku.
Neskoršie pôsobil ako kaplán v Starej Turej po boku známeho farára Ľudovíta Čullíka, kde pôsobil až do 9. 3. 1906. Zo Starej Turej odišiel 25. 7. 1907 za farára do Važca, kde našiel cirkevný zbor v žalostnom stave. Za jeho pôsobenia bola prestavaná fara, postavené štyri nové učebné siene v škole a štyri byty pre učiteľov, bol obnovený organ a založil Gazdovský potravinový spolok.
V r. 1921 prijal pozvanie za farára do Príboviec, kde prišiel aj so svojou rodinou, a 24. 9. 1921 bol jednohlasne zvolený za siedmeho príbovského farára. V Príbovciach prevzal rokmi zanedbané cirkevné dedičstvo a 20.000,- korún dlžoby. V Príbovciach pôsobil až do svojho penzionovania, keď sa 2. 10. 1943 zriekol služby.
Počas pôsobenia farára Júliusa Hečku bola v Príbovciach v r. 1926 postavená nová fara a kúpené tri nové zvony, ktoré patrili v tej dobe k najväčším v Turci. V r. 1927 bola postavená nová škola, v r. 1934 kostolík s vežou v Slovanoch a v r. 1935 bol zakúpený nový organ do kostola v Príbovciach.
Farár Július Hečko bol činný ako aj predseda školskej stolice obecnej ľudovej školy v Príbovciach a predseda „Ústavu vdovsko-sirotského ev. a. v. duchovenstva v Turčianskom senioráte, ktorý bol založený v r. 1869 na podporovanie vyslúžilých kňazov, kňazských vdov a sirôt. Dlhé roky pôsobil aj ako seniorálny zapisovateľ v Turčianskom senioráte. Ovládal slovenský, maďarský, nemecký a rumunský jazyk.
Július Hečko umrel 28. 1. 1962 vo veku 84 rokov vo Folkušovej. Jeho pohreb sa konal vo Folkušovej 31. 1. 1962. Pri rakve zosnulého kázal Vladimír Marenčiak, konsenior Turčianskeho seniorátu a farár v Žiline, liturgiu odbavil a slová odobierky povedal domáci farár J. Horňan z Necpál.