Pri vyslovení názvu Tokaj si každý z nás najskôr spomenie na víno. Okrem neho však v tejto oblasti severovýchodného Maďarska nájdeme aj malé spoločenstvo evanjelikov, žijúce v rozsiahlom diasporálnom cirkevnom zbore, ktorého sídlom je práve mestečko Tokaj.
Na cestu za dobrým tokajským vínom, ale predovšetkým za poznaním života tamojšieho cirkevného zboru, sa v posledný júnový pondelok vydala skupina duchovných Rimavského seniorátu.
Našou prvou zastávkou bola obec Monok, kde nás privítal farár tokajského cirkevného zboru Asztalos Richárd. Ten nás počas celého dňa veľmi ochotne sprevádzal. Najskôr nás oboznámil so životom maličkej monockej evanjelickej komunity a sprostredkoval nám aj prehliadku rodného domu najvýznamnejšej postavy maďarských dejín - Lajosa Kossutha.
Ďalšou zastávkou bola vinárska obec Tallya a miestny evanjelický chrám, v ktorom bol Kossuth pokrstený. Do roku 1980 tu bolo sídlo farára. Dnes je však v Tallya už iba diaspora, počítajúca 17 evanjelikov. Na službách Božích sa zúčastňuje okolo 8 veriacich. V prostredí chrámu sa medzi nami a bratom farárom rozprúdila debata o duchovnom živote našich zborov a my sme si uvedomili, ako sme si v mnohom, napriek jazykovej bariére, blízki a podobní. Preto by sme aj radi nadviazali trvalejšie kontakty. Samozrejme, bolo by veľkou chybou nenavštíviť i vychýrené tallyanské vínne pivnice a neochutnať niečo z plodov práce tamojších vinárov. Veď víno je biblický nápoj a podľa evanjelií ho pil aj náš Pán. Po ochutnávke vína nás čakal výdatný obed priamo v Tokaji, na ktorý nás pozval miestny cirkevný zbor. Boli sme veľmi milo prekvapení tunajšou pohostinnosťou.
Po krátkej prehliadke mestečka Tokaj sme sa presunuli do mesta Szerencs, kde sme si prezreli expozíciu Zemplínskeho múzea. Domov sme sa vracali síce unavení, ale veľmi spokojní, a najmä vďační Pánu Bohu za požehnaný deň. Veď nás obdaril trojakou radosťou - najprv z dobrého vína, ktoré nám požehnal, potom z toho, že sme mohli spoznať vzácneho brata vo viere, a napokon aj z nášho vzájomného spoločenstva.
Našou prvou zastávkou bola obec Monok, kde nás privítal farár tokajského cirkevného zboru Asztalos Richárd. Ten nás počas celého dňa veľmi ochotne sprevádzal. Najskôr nás oboznámil so životom maličkej monockej evanjelickej komunity a sprostredkoval nám aj prehliadku rodného domu najvýznamnejšej postavy maďarských dejín - Lajosa Kossutha.
Ďalšou zastávkou bola vinárska obec Tallya a miestny evanjelický chrám, v ktorom bol Kossuth pokrstený. Do roku 1980 tu bolo sídlo farára. Dnes je však v Tallya už iba diaspora, počítajúca 17 evanjelikov. Na službách Božích sa zúčastňuje okolo 8 veriacich. V prostredí chrámu sa medzi nami a bratom farárom rozprúdila debata o duchovnom živote našich zborov a my sme si uvedomili, ako sme si v mnohom, napriek jazykovej bariére, blízki a podobní. Preto by sme aj radi nadviazali trvalejšie kontakty. Samozrejme, bolo by veľkou chybou nenavštíviť i vychýrené tallyanské vínne pivnice a neochutnať niečo z plodov práce tamojších vinárov. Veď víno je biblický nápoj a podľa evanjelií ho pil aj náš Pán. Po ochutnávke vína nás čakal výdatný obed priamo v Tokaji, na ktorý nás pozval miestny cirkevný zbor. Boli sme veľmi milo prekvapení tunajšou pohostinnosťou.
Po krátkej prehliadke mestečka Tokaj sme sa presunuli do mesta Szerencs, kde sme si prezreli expozíciu Zemplínskeho múzea. Domov sme sa vracali síce unavení, ale veľmi spokojní, a najmä vďační Pánu Bohu za požehnaný deň. Veď nás obdaril trojakou radosťou - najprv z dobrého vína, ktoré nám požehnal, potom z toho, že sme mohli spoznať vzácneho brata vo viere, a napokon aj z nášho vzájomného spoločenstva.
