Údaje sú čerpané z diel: Slovenský biografický slovník I., Matica slovenská, Martin 1986. Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry I. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1997.
Ján Juraj Boor (syn Jána Boora a Julianny Déczyovej)
Evanjelický farár, kultúrny pracovník, básnik. Narodil sa 30. 4. 1826 vo Vrbovom; zomrel 29.9.1879 v Krajnom. Jeho otec Ján Boor bol krajčír, matka Juliana, rod. Déczyová (1809 – 1878). Mal bratov Michala a Jozefa. Oženil sa s Hermínou, rod. Šulekovou (1830 – 1879). Mali 7 detí.
Ľudovú školu vychodil vo Vrbovom, študoval v Modre, Šoprone, kde redigoval časopis Veniec. Od roku 1846 študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu teológiu. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte vo Viedni. Počas revolučných rokov 1848/49 bol väznený šesť mesiacov v Nitre. Po ordinácii 1.5.1849 pôsobil najskôr ako evanjelický kaplán v Kostolnom (1849), potom ako evanjelický farár v Bukovci (1849-1855), Nitrianskej Strede (1855-1862) a od roku 1862 bol evanjelickým farárom v Krajnom. Bol autorom náboženskej poézie a cestopisu. Pracoval ako kultúrny a osvetový pracovník. Tlačou mu vyšli v roku 1868 Verše písané pri príležitosti posviacky zvonov a v roku 1881 knižka Púť po otčine (Črty z cestovného denníka Janka Buora).
Jozef Boor (brat Jána Juraja, syn Jána Boora a Julianny Déczyovej)
Verejný činiteľ, publicista, advokát. Narodil sa 26. 2. 1829 vo Vrbovom. Po skončení štúdií bol advokátom v Komárne. V 60. rokoch 19. storočia sa angažoval v slovenskom národnom hnutí. Napísal divadelnú hru o živote grófa Telekyho. Zomrel okolo roku 1874.
Michal Boor (brat Jána Juraja, syn Jána Juraja Boora a Julianny Déczyovej), pseudonym Branecký
Redaktor, spisovateľ. Narodil sa 25. 9.1837 vo Vrbovom. Oženil sa s Ľudmilou, rod. Fialovou (1853 – 1879). Mali jednu dcéru. Ľudovú školu navštevoval vo Vrbovom, gymnázium absolvoval v Modre, teológiu a filozofiu na lýceu v Bratislave. Bol kaplánom na Myjave (1859). Ako evanjelický farár pôsobil v Bukovci v rokoch 1860 – 1868 a v Skalici (1868 – 1891).
V rokoch 1869 – 1870 bol redaktorom Cirkevných listov, 1878 – 1883 redaktorom a vydavateľom časopisu Korouhev na Sione. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Zúčastňoval sa na politických podujatiach, na ktorých obhajoval práva Slovákov. Písal baladické básne a vlasteneckú poéziu. Zomrel v Skalici 17.3.1891.
Ján Jaromír Boor, syn Jána Juraja Boora a Hermíny, rod. Šulekovej, brat Ľudovíta Augustína
Evanjelický farár, náboženský spisovateľ. Narodil sa 21.9.1852 v Bukovci; zomrel v Holíči v 18.10. 1913. Bol synom evanjelického farára Jána Juraja Boora a Hermíny, rod. Šulekovej (sestry Viliama Šuleka). Mal bratov Ľudovíta Augustína, Karola a Ladislava. Oženil sa s Máriou Štúrovou, dcérou Samuela Štúra. Mali syna Petra.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Modre a Revúcej, maturoval v Bratislave. Teológiu v rokoch 1870 – 1873 študoval vo Viedni a v Rostoku. V rokoch 1874 – 1876 bol kaplánom v Krajnom, od roku 1876 – 1910 pôsobil ako evanjelický farár v Holíči. Bol autorom vlasteneckej a duchovnej poézie, ktoré uverejňoval v svetských a cirkevných časopisoch.
Ľudovít Augustín Boor (syn Jána Juraja Boora a Hermíny, rod. Šulekovej, pseudonym Šľahor)
Evanjelický farár, národnokultúrny pracovník. Narodil sa 30.8.1855 v Bukovci; zomrel 5.3.1924 v Nadlaku. Rodičia: Ján Juraj Boor a Hermína, rod. Šuleková (sestra Viliama Šuleka). Mal bratov Jána Jaromíra, Karola a Ladislava. Oženil sa s Hermínou, rod. Erdelskou.
Chodil do školy v Nitrianskej Strede, Krajnom, Žihárci. Gymnázium navštevoval v Revúcej a Bratislave, kde v roku 1874 maturoval. Teológiu absolvoval vo Viedni a v Bazileji. Bol evanjelickým kaplánom v Krajnom (1878), evanjelickým farárom v Krajnom (1879 – 1895) a Nadlaku (od roku 1895).
Autor rôznych článkov, správ, ktoré uverejňoval v svetskej a cirkevnej tlači. V nich odsudzoval národnostný útlak v Uhorsku. Písal aj náboženské články. Tlačou vydal niekoľko pohrebných kázní. Bol zakladateľom Slovenského ľudového kruhu v Nadlaku, ktorý mal vlastnú knižnicu. Založil Ľudovú banku a Potravinový spolok v Nadlaku. Po rozpade Uhorska bol zvolený ako zástupca Slovákov za senátora do rumunského parlamentu.
Boor Peter (syn Jána Jaromíra a Márie, rod. Štúrovej)
Evanjelický farár, senior, publicista, náboženský spisovateľ. Narodil sa v Holíči 16.2.1882, kde aj zomrel 4.12.1966. Oženil sa s Malvínou, rod. Gašparovou (bola dramatička a publicistka). Mali dcéru a dvoch synov.
Ľudovú školu navštevoval v Holíči (1888 – 1893, gymnázium v Skalici (1893 – 1897), evanjelické gymnázium v Šoprone a Bratislave. Teológiu študoval v Bratislave a Rostoku. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Lubine, od roku 1911 ako farár v Holíči. Počas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský farár v obvode 33. divízie rakúsko-uhorskej armády. Písal biografie, nekrológy, recenzie, články, ktoré uverejňoval prevažne v cirkevných časopisoch Evanjelický kazateľ, Cirkevné listy, Stráž na Sione, Evanjelický posol spod Tatier, Nový rod a i.
Evanjelický farár, kultúrny pracovník, básnik. Narodil sa 30. 4. 1826 vo Vrbovom; zomrel 29.9.1879 v Krajnom. Jeho otec Ján Boor bol krajčír, matka Juliana, rod. Déczyová (1809 – 1878). Mal bratov Michala a Jozefa. Oženil sa s Hermínou, rod. Šulekovou (1830 – 1879). Mali 7 detí.
Ľudovú školu vychodil vo Vrbovom, študoval v Modre, Šoprone, kde redigoval časopis Veniec. Od roku 1846 študoval v Bratislave na evanjelickom lýceu teológiu. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte vo Viedni. Počas revolučných rokov 1848/49 bol väznený šesť mesiacov v Nitre. Po ordinácii 1.5.1849 pôsobil najskôr ako evanjelický kaplán v Kostolnom (1849), potom ako evanjelický farár v Bukovci (1849-1855), Nitrianskej Strede (1855-1862) a od roku 1862 bol evanjelickým farárom v Krajnom. Bol autorom náboženskej poézie a cestopisu. Pracoval ako kultúrny a osvetový pracovník. Tlačou mu vyšli v roku 1868 Verše písané pri príležitosti posviacky zvonov a v roku 1881 knižka Púť po otčine (Črty z cestovného denníka Janka Buora).
Jozef Boor (brat Jána Juraja, syn Jána Boora a Julianny Déczyovej)
Verejný činiteľ, publicista, advokát. Narodil sa 26. 2. 1829 vo Vrbovom. Po skončení štúdií bol advokátom v Komárne. V 60. rokoch 19. storočia sa angažoval v slovenskom národnom hnutí. Napísal divadelnú hru o živote grófa Telekyho. Zomrel okolo roku 1874.
Michal Boor (brat Jána Juraja, syn Jána Juraja Boora a Julianny Déczyovej), pseudonym Branecký
Redaktor, spisovateľ. Narodil sa 25. 9.1837 vo Vrbovom. Oženil sa s Ľudmilou, rod. Fialovou (1853 – 1879). Mali jednu dcéru. Ľudovú školu navštevoval vo Vrbovom, gymnázium absolvoval v Modre, teológiu a filozofiu na lýceu v Bratislave. Bol kaplánom na Myjave (1859). Ako evanjelický farár pôsobil v Bukovci v rokoch 1860 – 1868 a v Skalici (1868 – 1891).
V rokoch 1869 – 1870 bol redaktorom Cirkevných listov, 1878 – 1883 redaktorom a vydavateľom časopisu Korouhev na Sione. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Zúčastňoval sa na politických podujatiach, na ktorých obhajoval práva Slovákov. Písal baladické básne a vlasteneckú poéziu. Zomrel v Skalici 17.3.1891.
Ján Jaromír Boor, syn Jána Juraja Boora a Hermíny, rod. Šulekovej, brat Ľudovíta Augustína
Evanjelický farár, náboženský spisovateľ. Narodil sa 21.9.1852 v Bukovci; zomrel v Holíči v 18.10. 1913. Bol synom evanjelického farára Jána Juraja Boora a Hermíny, rod. Šulekovej (sestry Viliama Šuleka). Mal bratov Ľudovíta Augustína, Karola a Ladislava. Oženil sa s Máriou Štúrovou, dcérou Samuela Štúra. Mali syna Petra.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Modre a Revúcej, maturoval v Bratislave. Teológiu v rokoch 1870 – 1873 študoval vo Viedni a v Rostoku. V rokoch 1874 – 1876 bol kaplánom v Krajnom, od roku 1876 – 1910 pôsobil ako evanjelický farár v Holíči. Bol autorom vlasteneckej a duchovnej poézie, ktoré uverejňoval v svetských a cirkevných časopisoch.
Ľudovít Augustín Boor (syn Jána Juraja Boora a Hermíny, rod. Šulekovej, pseudonym Šľahor)
Evanjelický farár, národnokultúrny pracovník. Narodil sa 30.8.1855 v Bukovci; zomrel 5.3.1924 v Nadlaku. Rodičia: Ján Juraj Boor a Hermína, rod. Šuleková (sestra Viliama Šuleka). Mal bratov Jána Jaromíra, Karola a Ladislava. Oženil sa s Hermínou, rod. Erdelskou.
Chodil do školy v Nitrianskej Strede, Krajnom, Žihárci. Gymnázium navštevoval v Revúcej a Bratislave, kde v roku 1874 maturoval. Teológiu absolvoval vo Viedni a v Bazileji. Bol evanjelickým kaplánom v Krajnom (1878), evanjelickým farárom v Krajnom (1879 – 1895) a Nadlaku (od roku 1895).
Autor rôznych článkov, správ, ktoré uverejňoval v svetskej a cirkevnej tlači. V nich odsudzoval národnostný útlak v Uhorsku. Písal aj náboženské články. Tlačou vydal niekoľko pohrebných kázní. Bol zakladateľom Slovenského ľudového kruhu v Nadlaku, ktorý mal vlastnú knižnicu. Založil Ľudovú banku a Potravinový spolok v Nadlaku. Po rozpade Uhorska bol zvolený ako zástupca Slovákov za senátora do rumunského parlamentu.
Boor Peter (syn Jána Jaromíra a Márie, rod. Štúrovej)
Evanjelický farár, senior, publicista, náboženský spisovateľ. Narodil sa v Holíči 16.2.1882, kde aj zomrel 4.12.1966. Oženil sa s Malvínou, rod. Gašparovou (bola dramatička a publicistka). Mali dcéru a dvoch synov.
Ľudovú školu navštevoval v Holíči (1888 – 1893, gymnázium v Skalici (1893 – 1897), evanjelické gymnázium v Šoprone a Bratislave. Teológiu študoval v Bratislave a Rostoku. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Lubine, od roku 1911 ako farár v Holíči. Počas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský farár v obvode 33. divízie rakúsko-uhorskej armády. Písal biografie, nekrológy, recenzie, články, ktoré uverejňoval prevažne v cirkevných časopisoch Evanjelický kazateľ, Cirkevné listy, Stráž na Sione, Evanjelický posol spod Tatier, Nový rod a i.