Pred 100 rokmi, 27. novembra 1911, zomrel Stanislav Zoch, pôvodom z Jasenovej, evanjelický učiteľ a osvetový pracovník, známy svojimi mnohostrannými aktivitami.
Stanislav Zoch sa usiloval povzniesť vidiek ako učiteľ aj hospodár
Osvetový pracovník, uznávaný ovocinár a včelár, učiteľ Stanislav Zoch zomrel pred 100 rokmi 27. novembra 1911 v Banskej Bystrici, kde pôsobil po svojom predčasnom penzionovaní.
Stanislav Zoch sa narodil 30. januára 1852 v Jasenovej na Orave. Najprv ho vyučoval otec doma, od roku 1864 navštevoval revúcke gymnázium. Po otcovej smrti sa ťažko prebíjal, nemohol skončiť viac ako sedem gymnaziálnych tried. Roku 1872 nastúpil na miesto učiteľa so skromným platom na evanjelickej škole v Ponikách, od roku 1874 bol učiteľom v Hodruši. V roku 1879 prijal učiteľské miesto na evanjelickej škole v Cerove.
Stanislav Zoch bol priamo prototypom chudobného, idealisticky založeného slovenského učiteľa v nežičlivých rokoch konca 19. storočia. Vykonal v Cerove množstvo záslužnej práce, snažil sa ju hospodársky povzniesť. Bol vynikajúcim ovocinárom, hospodárom, poučoval o racionálnom obrábaní pôdy. Bol síce slabý a chorľavý, ale húževnatý a pracovitý. V Cerove zaviedol pestovanie bôľhoja, istého druhu kŕmnej lucerny. Založil tu potravný spolok a mliekareň. Za svoju činnosť v prospech poľnohospodárskeho spolku dostal v roku 1902 vyznamenanie od uhorského poľnohospodárskeho spolku na hospodárskej výstave v Bratislave.
Odoberal všetky slovenské časopisy, založil v Cerove žiacku knižnicu i verejnú knižnicu. Skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Písal do hospodárskych i školských časopisov. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v slovenskom národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo. Za vlasteneckú činnosť ho úrady v roku 1908 donútili k predčasnému odchodu do dôchodku.
Banská Bystrica/Bratislava 25. novembra (TASR)
Osvetový pracovník, uznávaný ovocinár a včelár, učiteľ Stanislav Zoch zomrel pred 100 rokmi 27. novembra 1911 v Banskej Bystrici, kde pôsobil po svojom predčasnom penzionovaní.
Stanislav Zoch sa narodil 30. januára 1852 v Jasenovej na Orave. Najprv ho vyučoval otec doma, od roku 1864 navštevoval revúcke gymnázium. Po otcovej smrti sa ťažko prebíjal, nemohol skončiť viac ako sedem gymnaziálnych tried. Roku 1872 nastúpil na miesto učiteľa so skromným platom na evanjelickej škole v Ponikách, od roku 1874 bol učiteľom v Hodruši. V roku 1879 prijal učiteľské miesto na evanjelickej škole v Cerove.
Stanislav Zoch bol priamo prototypom chudobného, idealisticky založeného slovenského učiteľa v nežičlivých rokoch konca 19. storočia. Vykonal v Cerove množstvo záslužnej práce, snažil sa ju hospodársky povzniesť. Bol vynikajúcim ovocinárom, hospodárom, poučoval o racionálnom obrábaní pôdy. Bol síce slabý a chorľavý, ale húževnatý a pracovitý. V Cerove zaviedol pestovanie bôľhoja, istého druhu kŕmnej lucerny. Založil tu potravný spolok a mliekareň. Za svoju činnosť v prospech poľnohospodárskeho spolku dostal v roku 1902 vyznamenanie od uhorského poľnohospodárskeho spolku na hospodárskej výstave v Bratislave.
Odoberal všetky slovenské časopisy, založil v Cerove žiacku knižnicu i verejnú knižnicu. Skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Písal do hospodárskych i školských časopisov. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v slovenskom národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo. Za vlasteneckú činnosť ho úrady v roku 1908 donútili k predčasnému odchodu do dôchodku.
Banská Bystrica/Bratislava 25. novembra (TASR)