So znepokojením sledujeme iniciatívy, ktoré chcú presadiť, aby súsošie štúrovcov na Námestí Ľ. Štúra bolo nahradené kópiou pôvodného súsošia cisárovnej Márie Terézie.
Osobnosť Ľudovíta Štúra a hnutie štúrovcov reprezentuje v slovenskej spoločnosti hodnoty humanity, demokratickosti, úcty k slobode všetkých národov, no najmä hodnotu sebažertvy za slobodu slovenského národa. Štúrov čin z 19. septembra 1848, keď na Myjave vyhlásil Deň slovenskej nezávislosti a spoločne s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom založili prvú Slovenskú národnú radu, inšpiroval celé generácie Slovákov v boji za svojbytnosť a za vytvorenie vlastného, demokratického štátu.
Nie sme za premiestnenie súsošia štúrovcov z Námestia Ľudovíta Štúra. Návrh na jeho premiestnenie na Námestie slobody nie je adekvátny ani z odborného architektonického hľadiska, nakoľko toto súsošie bolo vytvorené pre proporčne menšie námestie a tvorí jeho centrum už dlhé roky.
Blíži sa 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra (r. 2015), ktorý svojimi aktivitami tvorivo rozvíjal myšlienky reformácie. Jeho kodifikácia spisovného slovenského jazyka naplnila Lutherovu myšlienku sprístupniť slovo Božie všetkým veriacim v ich národnom jazyku. Štúrova slovenčina sa zároveň stala rozhodujúcim prvkom integrácie Slovákov ako moderného európskeho národa.
Vážime si zásluhy osvietenských panovníkov cisárovnej Márie Terézie a jej syna Jozefa II., za ktorého panovania vzišiel Tolerančný patent, a máme pochopenie pre vznik novej, dôstojnej sochy Márie Terézie, sme však proti jej inštalovaniu v podobe, ktorá symbolizuje útlak z konca 19. storočia.
Proti inštalácii repliky sochy Márie Terézie na Námestí Ľ. Štúra v Bratislave sa postavili nielen poprední odborníci, architekti, umelci a spisovatelia, Bratislavčania i Matica slovenská, ale aj občania z celého Slovenska. V Bratislave je možné nájsť iné, primerané miesto na umiestnenie novej sochy panovníčky.
Každý pokus vedome vnášať do slovenskej spoločnosti rozbroje kvôli reminiscenciám v súvislosti s bývalou monarchiou v našej novej, nezávislej Slovenskej republike považujeme za neprimeraný.
Žiadame predstaviteľov Hlavného mesta SR Bratislava a Bratislavy-Starého Mesta, aby sa navrhované premiestnenie súsošia štúrovcov nerealizovalo.
Bratislava 28. október 2011
Miloš Klátik, generálny biskup, v. r.
Pavel Delinga, generálny dozorca, v. r.
Blíži sa 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra (r. 2015), ktorý svojimi aktivitami tvorivo rozvíjal myšlienky reformácie. Jeho kodifikácia spisovného slovenského jazyka naplnila Lutherovu myšlienku sprístupniť slovo Božie všetkým veriacim v ich národnom jazyku. Štúrova slovenčina sa zároveň stala rozhodujúcim prvkom integrácie Slovákov ako moderného európskeho národa.
Vážime si zásluhy osvietenských panovníkov cisárovnej Márie Terézie a jej syna Jozefa II., za ktorého panovania vzišiel Tolerančný patent, a máme pochopenie pre vznik novej, dôstojnej sochy Márie Terézie, sme však proti jej inštalovaniu v podobe, ktorá symbolizuje útlak z konca 19. storočia.
Proti inštalácii repliky sochy Márie Terézie na Námestí Ľ. Štúra v Bratislave sa postavili nielen poprední odborníci, architekti, umelci a spisovatelia, Bratislavčania i Matica slovenská, ale aj občania z celého Slovenska. V Bratislave je možné nájsť iné, primerané miesto na umiestnenie novej sochy panovníčky.
Každý pokus vedome vnášať do slovenskej spoločnosti rozbroje kvôli reminiscenciám v súvislosti s bývalou monarchiou v našej novej, nezávislej Slovenskej republike považujeme za neprimeraný.
Žiadame predstaviteľov Hlavného mesta SR Bratislava a Bratislavy-Starého Mesta, aby sa navrhované premiestnenie súsošia štúrovcov nerealizovalo.
Bratislava 28. október 2011
Miloš Klátik, generálny biskup, v. r.
Pavel Delinga, generálny dozorca, v. r.