V Zemianskych Kostoľanoch sme si 13. novembra 2011 pripomenuli 275. výročie posviacky nášho kostola, ktorý je pre nás evanjelikov na Hornej Nitre pevnou skalou.
Kostolík je naše dedičstvo po rodine Kosztolányiovcov, ktorí sa zaslúžili o prevedenie artikulárneho práva (postaviť kostol pre evanjelikov) zo Šimonovian do zboru v Zemianskych Kostoľanoch a poskytli aj pozemky na túto stavbu. A tak zásluhou synov Eleka, Jozefa a Andreja manželov Žigmunda a Žofie Kosztolányiovcov bol chrám posvätený v prvú nedeľu po Všechsvätých v roku 1736. Táto zemianska rodina sa stala na dlhé roky donátorom nášho cirkevného zboru.
Neviem, aká bola nedeľa v deň posvätenia chrámu v r. 1736, ale nedeľa 13. novembra 2011 bola pre nás svetlom. Kázňou na slávnostných službách Božích poslúžil senior Turčianskeho seniorátu Jozef Havrila, s históriou zboru prítomných oboznámila zborová farárka Blanka Kostelná a hrou na organ ovlažila Dagmar Gonosová. Ďalšími hosťami boli: Jaromír Šuma – námestný farár z Partizánskeho, Janka Kovačiková – študentka EBF, starostka obce Helena Kovačová, rímskokatolícky kňaz zo Zemianskych Kostolian, a delegácie z poľského Goleszowa a Skoczowa. V programe vystúpili deti aj domáci spevokol.
Po službách Božích sme sa spoločne modlitbou poďakovali pri hrobke rodine Kosztoányiovcov a pri hrobe farára Pavla Bázlika, ktorý v službe na Pánovej vinici zotrval v našom cirkevnom zbore od roku 1888 do roku 1938, teda celých päťdesiat rokov. S vďakou spomíname aj na všetkých kňazov, ktorí pracovali v našom cirkevnom zbore: hlavne brat Albert Predmerský, Vladimír Synak a Jozef Kubis.
Pre priblíženie činnosti nášho cirkevného zboru sme pripravili výstavku s dobovými fotografiami a porcelánom od rodiny Kostolányiovej, ktorý darovali svoje krstnej dcére Margite Volárovej.
Márne by bolo naše snaženie, keby Pán Boh pri nás nestál a nepožehnával naše skutky, presne ako v piesni „Ó, Pane s tými buď, čo chrám vrúcne milujú, požehnávaj svoj ľud, aj tých čo ho spravujú, prebúdzaj k ochote a roznieť lásky plam, prinášať obete, zveľadiť tento chrám“.
Neviem, aká bola nedeľa v deň posvätenia chrámu v r. 1736, ale nedeľa 13. novembra 2011 bola pre nás svetlom. Kázňou na slávnostných službách Božích poslúžil senior Turčianskeho seniorátu Jozef Havrila, s históriou zboru prítomných oboznámila zborová farárka Blanka Kostelná a hrou na organ ovlažila Dagmar Gonosová. Ďalšími hosťami boli: Jaromír Šuma – námestný farár z Partizánskeho, Janka Kovačiková – študentka EBF, starostka obce Helena Kovačová, rímskokatolícky kňaz zo Zemianskych Kostolian, a delegácie z poľského Goleszowa a Skoczowa. V programe vystúpili deti aj domáci spevokol.
Po službách Božích sme sa spoločne modlitbou poďakovali pri hrobke rodine Kosztoányiovcov a pri hrobe farára Pavla Bázlika, ktorý v službe na Pánovej vinici zotrval v našom cirkevnom zbore od roku 1888 do roku 1938, teda celých päťdesiat rokov. S vďakou spomíname aj na všetkých kňazov, ktorí pracovali v našom cirkevnom zbore: hlavne brat Albert Predmerský, Vladimír Synak a Jozef Kubis.
Pre priblíženie činnosti nášho cirkevného zboru sme pripravili výstavku s dobovými fotografiami a porcelánom od rodiny Kostolányiovej, ktorý darovali svoje krstnej dcére Margite Volárovej.
Márne by bolo naše snaženie, keby Pán Boh pri nás nestál a nepožehnával naše skutky, presne ako v piesni „Ó, Pane s tými buď, čo chrám vrúcne milujú, požehnávaj svoj ľud, aj tých čo ho spravujú, prebúdzaj k ochote a roznieť lásky plam, prinášať obete, zveľadiť tento chrám“.
